Plán obnovy mal byť ambicióznejší v ochrane klímy a znižovaní emisií, tvrdí Hojsík

Plán obnovy potrebuje byť ambicióznejší v ochrane klímy a znižovaní emisií. V dokumente sú tiež nedostatočne zhrnuté reformy pre adaptáciu na zmeny klímy v mestách a obehovej ekonomike, výnimkou je ochrana biodiverzity. Skonštatoval to europoslanec a podpredseda mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko Martin Hojsík.

„Základom kvalitného plánu obnovy musia byť reformy, ktorých úlohou je pomôcť Slovensku prekonať ekonomické následky pandémie a súčasne ho pripraviť na prichádzajúcu klimatickú krízu. Nie je a nemôže byť len o peniazoch a rýchlom plátaní najväčších dier," uviedol Hojsík. Plán obnovy považuje za najväčšiu modernizačnú príležitosť pre SR v jej dejinách.

Pri úspešnom boji s klimatickou krízou je podľa Hojsíka kľúčová adaptácia na zmenu klímy a snaha o jej zmiernenie. Vo zverejnenej verzii plánu obnovy chýba koncepčne premyslená adaptácia na zmenu klímy v mestách. „Rozsah a náročnosť opatrení prispôsobenia sa na negatívne dôsledky zmeny klímy v sídlach sú také veľké, že bez zásadných reforiem to nepôjde. Tie však chýbajú," podotkol europoslanec.

V pláne absentuje aj rozvoj obehového hospodárstva, ktoré je príležitosťou, no prináša veľké výzvy, ktoré sa bez úvodnej podpory nebudú dať zvládnuť v potrebnom rozsahu a čase, približuje europoslanec. Náročné je podľa neho zabezpečiť obehovosť materiálov a výrobkov, ktoré končia v komunálnych a priemyselných odpadoch. Hojsíkovi chýba aj strategický pohľad na to, ako na Slovensku rozvíjať zelené technológie, ekonomiku, ako získavať a vytvárať nové pracovné miesta.

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) v utorok informoval, že z plánu obnovy a odolnosti by mala byť financovaná dekarbonizácia priemyslu (350 miliónov eur), obnova rodinných domov (500 miliónov eur) a adaptačné opatrenia na zmenu klímy, ochranu biodiverzity a reformu národných parkov (150 miliónov eur).