Kvôli plavbe Aurory po rieke Neve mohli obyvatelia a návštevníci druhého najväčšieho ruského mesta sledovať, ako sa tri petrohradské mosty otvárali výnimočne cez deň. Inokedy sa zdvíhajú len v noci.
Predchádzajúca oprava Aurory sa uskutočnila v roku 1987 a odvtedy staručká loď, slúžiaca ako plávajúce múzeum boľševickej revolúcie, schátrala. Na svoje stále miesto pri petrohradskom nábreží sa má podľa ministerstva obrany vrátiť po 18 až 24 mesiacoch. Jasnejšie má byť po podrobnejšej kontrole stavu podvodnej časti trupu v suchom doku. Súčasťou opravy má byť aj inštalácia moderného protipožiarneho zaradenia.
Riaditeľ múzea vojnového námorníctva Ruslan Nechaj predpokladá aj prepracovanie expozície na palube. Jej plocha sa má zdvojnásobiť, a tak hlavnou témou prestane byť boľševická revolúcia, ktorú 7. novembra 1917 podľa legendy odštartoval práve výstrel slepého náboja z Aurory. Výstava sa má venovať aj predchádzajúcemu pôsobeniu krížnika. Loď bola zaradená do ruskej flotily v roku 1903, zažila i rusko-japonskú vojnu a obe svetové vojny.
Po vyradení zo služby v roku 1948 slúžila Aurora na výcvik kadetov a potom sa stala plávajúcim múzeom. V roku 1992 na krížniku opäť zaviala predrevolučná vlajka ruského námorníctva zvaná ondrejevská podľa modrého kríža v bielom poli.
Loď má za sebou aj škandály s nakrúcaním pornofilmov a s bujarými večierkami ruských zbohatlíkov. Anarchistom sa podarilo vztýčiť na krížniku aj pirátsku vlajku.
Takmer 124 metrov dlhá a 17 metrov široká loď s tromi charakteristickými komínmi je v súčasnosti považovaná za objekt kultúrneho dedičstva celoštátneho významu.
