Až 90 percent všetkej ryže pochádza z Ázie. Tento kontinent je takisto zodpovedný aj za väčšinu jej spotreby, keďže miestni obyvatelia denne prijmú viac než štvrtinu kalórií práve z ryže. OSN odhaduje, že priemerný Aziat ročne skonzumuje až 77 kilogramov tejto plodiny, čo je viac než dokopy skonzumujú priemerný Afričan, Európan a Američan, píše The Economist.
Ryžová kríza
Celosvetový dopyt po ryži prudko rastie, no úroda stagnuje. Zeme, vody i pracovnej sily, ktorú si pestovanie ryže vyžaduje, ubúda. Oveľa väčšou hrozbou je však zmena klímy.
Stúpajúce teploty vysušujú plodinu a čoraz častejšie povodne ju zas ničia úplne. Kultivácia ryže je síce obeťou globálneho otepľovania, no je aj jednou z jeho príčin. Ryžové polia totiž produkujú veľké množstvo metánu, ktorý patrí medzi skleníkové plyny. Ryža bola kedysi zodpovedná za rozmach 60 percent svetovej populácie, no teraz je skôr hrozbou a zdrojom neistoty.
Rastúci dopyt celý problém iba zhoršuje. Do roku 2050 dosiahne populácia v Ázii úroveň 5,3 miliardy ľudí, v Afrike zas stúpne na 2,5 miliardy. Tento nárast sa odrazí aj na dopyte, ktorý sa podľa štúdie časopisu Nature Food zvýši o 30 percent.
Úroveň produkcie ryže v Ázii aj napriek tomu klesá. Za posledných desať rokov sa úroda zvýšila iba o 0,9 percenta. Najväčší pokles zaznamenali krajiny juhovýchodnej Ázie, kde tempo rastu kleslo z 1,4 na 0,4 percenta. Indonézia a Filipíny už teraz dovážajú veľa ryže a ak sa úroda nezvýši, tak sa obe krajiny a žalúdky ich 400 miliónov obyvateľov budú musieť začať ešte viac spoliehať na druhých.
Pestovanie ryže roky držalo krok s rastúcim dopytom, a to najmä vďaka zelenej revolúcii z 60. rokov 20. storočia. S cieľom riešiť chabú úrodu sa vedcom z Medzinárodného inštitútu pre výskum ryže (IRRI) podarilo vyvinúť odrodu IR8, ktorej sa darilo aj bez hnojív či zavlažovacích systémov. Čína v tom čase porazila hladomor, ktorý zas naopak hrozil Indii, a tak nový typ ryže zachránil milióny životov.
IRRI časom vyvinula ďalšie odrody, ktoré by sa mohli ukázať nemenej úspešnými. Je z nich totiž vyššia úroda, sú odolné voči zmene klímy a menej náročné na vodu. Aj napriek tomu sa zdá, že bude náročné pokryť rastúci dopyt.
Jedno riešenie neexistuje
Urbanizácia a neustále rozčleňovanie pozemkov si ukrajuje značné časti úrodnej pôdy. Vody, ktorá je pre pestovanie ryže nevyhnutná, je takisto nedostatok a pôde na mnohých miestach chýbajú potrebné živiny či je znehodnotená nadmerným používaním hnojív a pesticídov. Žiadna iná plodina navyše nie je tak náchylná na zmenu klímy ako práve ryža.
Riešiť toľko veľa problémov naraz je nepochybne zložitou úlohou. Ak bolo cieľom prvej zelenej revolúcie zvýšiť produktivitu, tá ďalšia by sa mala sústrediť skôr na systémy, a nie riešenia na úrovni rastlín či pozemkov, vysvetľuje generálny riaditeľ IRRI Jean Balié. Súčasný problém si tak podľa neho bude vyžadovať lepšiu politiku v oblasti ryže a nové odrody.
Rastúca ryžová kríza nemá jedno jediné riešenie, no bude si skôr vyžadovať viacero menších krokov. V niektorých častiach Ázie je už teraz možné zvýšiť úrodu použitím pesticídov a hnojív, ktoré životnému prostrediu nespôsobujú žiadne značné škody. Vedci z IRRI zas vyvinuli výživnejšie odrody, ktoré sú navyše odolné voči povodniam, suchám či teplu.
Všetky tieto zmeny by spolu s inováciami v oblasti kultivácie, akou je priame sadenie vyžadujúce si menej vody a pracovnej sily, mohli viesť z zmierneniu environmentálnych škôd a zvýšeniu úrody, uzatvára The Economist.
Ďalšie dôležité správy
