Európska únia prináša revolúciu vo finančných transakciách v podobe legislatívy týkajúcej sa okamžitých platieb. Tento nový systém, ktorého cieľom je výrazne urýchliť prevody peňazí, prináša výhody jednotlivcom aj podnikom a uľahčuje okamžité transakcie.
Medzi hlavné výhody okamžitých platieb patrí rýchlejšie rozdelenie účtov, lepšia kontrola peňažných tokov pre podniky, zníženie prevádzkových nákladov pre obchodníkov a zlepšenie finančného riadenia pre verejné inštitúcie. To je obzvlášť výhodné pre malé a stredné podniky.
Od roku 2022 sa len zlomok úhrad v eurách v EÚ realizoval okamžite. V snahe riešiť tento problém európska komisia v októbri 2022 navrhla legislatívu, ktorá bola schválená v novembri 2023. Táto legislatíva nariaďuje mimo iné:
- Okamžité vykonávanie úhrad a ich spracovanie do 10 sekúnd.
- Automatickú konverziu na eurá v prípade transakcií na účtoch s menami inými ako euro.
- Zlepšené odhaľovanie podvodov a prevenciu nesprávnych prevodov.
- Opatrenia proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
- Rovnaké náklady ako pri tradičných transakciách v eurách.
Táto iniciatíva sa vzťahuje na všetky krajiny EÚ vrátane Islandu, Nórska a Lichtenštajnska, pričom pre krajiny mimo eurozóny platí dlhšie prechodné obdobie. Tento krok znamená významný posun smerom k efektívnejšiemu a dostupnejšiemu bankovníctvu v EÚ.
Metán v hľadáčiku komisie
Európska komisia pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej vydala prelomové oznámenie v boji proti zmene klímy. Súčasťou globálneho záväzku v oblasti metánu je nový právny predpis EÚ, ktorého cieľom je výrazne obmedziť emisie metánu v energetickom sektore. Toto prelomové nariadenie stanovuje celosvetový štandard na zisťovanie, meranie a zastavenie emisií metánu. Okrem toho EÚ a jej členské štáty prisľúbili 175 miliónov eur na podporu projektu Methane Finance Sprint, čím podporili úsilie o zníženie emisií metánu na celom svete. Očakáva sa, že toto financovanie bude katalyzovať spoločné opatrenia vlád, priemyselných odvetví a filantropických organizácií, najmä v sektore energetiky.
Predsedníčka von der Leyenová tiež predstavila inovatívny systém „Vy zbierate, my kupujeme", ktorý sa má celosvetovo zaviesť do COP29. Táto iniciatíva, ktorá je spoločným pilotným projektom EÚ a Alžírska, motivuje spoločnosti, aby zachytávali a komerčne využívali plyn, ktorý by sa inak premrhal, čím sa spájajú opatrenia v oblasti klímy s energetickou bezpečnosťou.
EÚ si kladie za cieľ byť vodcom v oblasti polovodičov
Európska komisia dnes slávnostne otvorila Spoločný podnik pre čipy(Chips JU), ktorý je kľúčovým krokom pri posilňovaní európskeho polovodičového ekosystému a presadzovaní vedúceho postavenia európy v oblasti technológií. Cieľom Spoločného podniku pre čipy je integrovať výskum, inovácie a výrobu a uľahčiť komercializáciu nových technológií. Spoločný podnik pre čipy oznámil svoju prvú výzvu na predkladanie žiadostí o financovanie, v rámci ktorej EÚ poskytla 1,67 miliardy eur, pričom sa očakáva, že táto suma sa zdvojnásobí vďaka príspevkom členských štátov a súkromných subjektov a dosiahne celkovú výšku 3,3 miliardy eur.
Okrem toho sa uskutočnilo prvé zasadnutie európskej rady pre polovodiče, ktoré sa zameralo na dôsledné vykonávanie európskeho aktu o čipoch a medzinárodnú spoluprácu v oblasti polovodičov. Táto rada bude mať zásadný význam pri koordinácii úsilia medzi Komisiou, členskými štátmi a zainteresovanými stranami, najmä pri riešení odolnosti dodávateľského reťazca a reakcie na krízy
Spoločný podnik pre čipy, ktorý je ústredným prvkom iniciatívy Čipy pre Európu, bude do roku 2030 spravovať približne 11 miliárd eur. Medzi jeho činnosti patrí zriadenie inovatívnych pilotných liniek, zavedenie cloudovej návrhovej platformy, vývoj pokročilých technológií pre kvantové čipy a vytvorenie siete kompetenčných centier na rozvoj zručností. Očakáva sa, že tieto iniciatívy výrazne posilnia úlohu Európy v globálnom polovodičovom priemysle.
Kybernetická bezpečnosť má nový právny rámec
Európska únia prijala rozhodujúci krok na zvýšenie svojej kybernetickej odolnosti prijatím Aktu o kybernetickej solidarite. Cieľom tohto nového právneho predpisu je posilniť schopnosti EÚ v oblasti odhaľovania kybernetických hrozieb, prípravy a reakcie na ne. Medzi kľúčové prvky patrí zriadenie celoeurópskej siete bezpečnostných operačných centier (SOC), mechanizmu kybernetickej pohotovosti a európskeho mechanizmu na preskúmanie kybernetických bezpečnostných incidentov.
Keďže sa v akte uznáva zraniteľnosť verejných služieb a infraštruktúry voči kybernetickým útokom, kladie sa dôraz na zvýšenie odolnosti, najmä malých a stredných podnikov, mikropodnikov a začínajúcich podnikov. Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, ktorý návrh prijal, zdôrazňuje potrebu väčšej spolupráce medzi členskými štátmi, súkromným sektorom a trvalého financovania.
V akte sa tiež navrhuje rozvíjať zručnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti v celej EÚ a zvyšovať informovanosť verejnosti. Jeho cieľom je posilniť ekosystém kybernetickej bezpečnosti a technologickú suverenitu EÚ a podporiť strategickú nezávislosť.
Ani budovy sa nevyhnú environmentálnym reguláciám
Európsky parlament a Rada dosiahli dohodu o smernici o energetickej hospodárnosti budov, ktorá je kľúčovým krokom pri znižovaní spotreby energie a emisií skleníkových plynov z budov v EÚ. Medzi kľúčové aspekty tejto smernice patria:
- Do roku 2030 musia mať všetky nové budovy v EÚ nulové emisie, pričom verejné budovy musia tento štandard spĺňať do roku 2028.
- Obytné budovy majú do roku 2030 znížiť primárnu spotrebu energie o 16 percent a do roku 2035 o 20 až 22 percent.
- Do roku 2030 sa musí obnoviť 16 percent najmenej energeticky účinných nebytových budov a do roku 2033 sa ich podiel rozšíri na 26 percent.
- Solárne zariadenia sa majú postupne zavádzať vo verejných, nebytových a všetkých nových obytných budovách do roku 2030 v závislosti od uskutočniteľnosti.
- Postupné ukončenie používania kotlov na fosílne palivá pri vykurovaní a chladení do roku 2040, pričom od roku 2025 sa zastavia dotácie na samostatné kotly na fosílne palivá.
Výnimky sa vzťahujú na poľnohospodárske a pamiatkovo chránené budovy. Spravodajca Ciarán Cuffe zdôraznil úlohu smernice pri znižovaní účtov za energiu a riešení energetickej chudoby. Dohoda teraz čaká na formálne schválenie, aby sa mohla stať zákonom, pričom hlasovanie vo výbore je naplánované na 23. januára. Táto smernica je súčasťou širšej stratégie EÚ na zníženie emisií CO2 súvisiacich s budovami.
Lepšie životné podmienky pre psy a mačky
Európska komisia navrhla nové normy pre dobré životné podmienky psov a mačiek v EÚ, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie podmienok v chovoch, obchodoch so zvieratami a útulkoch. Táto reakcia na rastúci nelegálny obchod s domácimi zvieratami a nedostatočnú starostlivosť o zvieratá zahŕňa aj lepšie predpisy pre prepravu zvierat, ktorých cieľom je skrátiť čas prepravy a zlepšiť podmienky počas dlhých ciest.
Okrem toho Komisia v reakcii na iniciatívu „Európa bez kožušín" posudzuje možný zákaz chovu zvierat a predaja výrobkov z kožušín, čakajúc na vedecké preskúmanie. Tieto opatrenia sú súčasťou širšej európskej stratégie „od farmy po vidličku".
Ďalšie dôležité správy
