Parlament v Čiernej Hore dnes schválil zákon, ktorým obmedzil právomoci prezidenta. Polícia sa potom stretla s protivládnymi demonštrantami, ktorí sa snažili vniknúť do budovy zákonodarného zboru, uviedol denník Vijesti. V malom balkánskom štáte sa tak ďalej prehlbuje politická kríza, pred ktorou už predtým varovala Európska únia aj Spojené štáty.
Schválený zákon prezidentovi odníma v prospech parlamentu časť právomocí týkajúcich sa vymenovania novej vlády. Dôvodom novely bolo septembrové rozhodnutie prezidenta Mila Djukanoviča nepoveriť z formálnych dôvodov zostavením vlády kandidáta parlamentnej väčšiny, na čele ktorej stoja prosrbské strany.
Niekdajší hegemón čiernohorskej politiky Djukanović tvrdí, že pre prenastavenie prezidentských právomocí je nutné zmeniť ústavu, a zasadzuje sa aj o predčasné voľby. Jeho Demokratická strana socialistov (DPS) musela po parlamentných voľbách v roku 2020 prvýkrát od roku 1991 prejsť do opozície.
Ústavný súd nedoplnili
Čiernohorskí poslanci dnes zároveň opäť neboli schopní doplniť o nových členov ústavný súd, ktorý momentálne nie je uznášaniaschopný. Práve ústavný súd by pritom mohol v spore medzi parlamentom a prezidentom rozhodnúť. Nefunkčnosť súdu blokuje aj možnosť konania volieb, pretože v kompetencii ústavných sudcov je schvaľovať ich konečné výsledky.
Schválenie zákona sa dnes večer vyvolalo potýčky medzi políciou a demonštrantami, ktorých pred budovou parlamentu zhromaždilo niekoľko stoviek. Policajti na rozháňanie davu, ktorý sa pokúšal vniknúť do budovy, použili slzný plyn. Dvaja ľudia podľa denníka Vijesti utrpeli zranenie.
Politika v Čiernej Hore, ktorá vystúpila zo štátneho zväzku so Srbskom v roku 2006, je dlhodobo poznamenaná rozkolom medzi tými, ktorí sa považujú za Čiernohorcov, a tými, ktorí sa cítia byť Srbmi a sú proti čiernohorskej nezávislosti. Pročiernohorské organizácie a opozičné strany už od novembra demonštrujú proti obmedzeniu právomocí prezidenta a účasti Čiernej Hory na regionálnom integračnom projekte Otvorený Balkán, ktorý presadzuje Belehrad. Požadujú tiež predčasné voľby a odblokovanie ústavného súdu.
Brusel a Washington skôr opakovane vyzvali čiernohorských predstaviteľov, aby zvolili chýbajúcich ústavných sudcov. Ústavní experti Benátskej komisie Rady Európy, ktorých stanovisko podporilo aj medzinárodné spoločenstvo, vyzvalo čiernohorský parlament, aby novelu prezidentského zákona neschvaľoval, pretože je zrejme v rozpore s ústavou.
Ďalšie dôležité správy
