Európska centrálna banka by mala začať zvyšovať svoje úrokové sadzby miernejším tempom a vyhnúť sa záväzkom v oblasti ďalších krokov v budúcnosti, keďže inflácia v eurozóne klesá. Uviedol to vo štvrtok člen predstavenstva ECB Fabio Panetta.
Výzvy k opatrnosti
Panetta, člen predstavenstva ECB z Talianska, však vyzval na opatrnosť a uviedol, že doterajšiu sériu zvyšovania úrokových sadzieb, počas ktorej centrálna banka od júla zdvihla úroky o 300 bázických bodov, ekonomika ešte úplne nepocítila.
„Keďže úrokové sadzby sa teraz presúvajú na reštriktívne územie, dôležitý je rozsah a trvanie reštriktívnej menovej politiky,“ povedal Panetta na podujatí v Londýne.
„Zmiernením zvyšovania sadzieb, teda pohybom po malých krokoch, môžeme zabezpečiť presnejšiu kalibráciu oboch prvkov vo svetle prichádzajúcich informácií,“ vyhlásil.
Aj hlavný ekonóm ECB Philip Lane si myslí, že sa všetky kroky centrálnej banky ešte neprejavili v ekonomike, a vyzval na „otvorenú myseľ“ a „zdržanlivý prístup“ k budúcim krokom.
Rozdielne názory v ECB
Tieto komentáre sú v rozpore s požiadavkami ich kolegov z krajín severne od Álp, ako sú Holanďan Klaas Knot a Joachim Nagel z nemeckej Bundesbank, ktorí chcú ďalšie veľké zvýšenie úrokov.
Finančné trhy očakávajú, že ECB do leta zdvihne sadzbu z bankových vkladov aspoň na 3,5 percenta zo súčasných 2,5 percenta.
Panetta sa domnieva, že ak bude pokles cien energií pokračovať, miera inflácie v eurozóne sa môže do konca roka dostať pod 3 percentá z januárových 8,5 percenta. Dosiahla by tak nižšiu úroveň, ako očakáva ECB, ktorá predpovedá v poslednom štvrťroku 2023 infláciu na úrovni 3,6 percenta.
Podľa Panettu jadrová inflácia (bez nestálych cien energií a potravín), ktorá sa stala kľúčovým faktorom pri diskusiách v ECB, „bude nakoniec nasledovať“ pokles celkovej inflácie. A dodal, že neexistujú dôkazy o tom, že by sa cenové očakávania vymkli spod kontroly napriek rastúcim mzdám.
Vyzval tiež na „voľnejší prístup“ k znižovaniu objemu dlhopisov z eurozóny v portfóliu ECB, ktoré chcú Knot a Nagel urýchliť.