Z analýzy MMF vyplýva, že zadlženosť sa v minulom roku zvýšila o 28 percentuálnych bodov na 256 percent globálneho hrubého domáceho produktu. Celkový objem dlhu sa na konci vlaňajška dostal na 226 biliónov USD (200 biliónov eur). Za o niečo viac než polovicou nárastu dlhu boli nové vládne pôžičky, keď globálny verejný dlh vyskočil na rekordných 99 percent HDP. Dlhy nefinančných firiem (98 percent HDP) a domácností (58 percent HDP) takisto dosiahli nové maximá.
Trpia hlavne veľké ekonomiky
Predovšetkým finančná kríza z rokov 2008-2009 rovnako ako koronakríza spôsobili prudký nárast verejných dlhov. Obrovský nárast zaznamenali predovšetkým rozvinuté ekonomiky, ktorých verejný dlh vyskočil z približne 70 percent HDP v roku 2007 na 124 percent HDP v roku 2020. Súkromný dlh v rovnakom období rástol výrazne pomalšie zo 164 percent na 178 percent HDP.
Globálne zotavovanie podľa MMF napreduje, ale treba opatrne balansovať a dodať ďalšie miliardy
Vlády sa nezadlžovali zbytočne
Experti MMF však považujú prudký nárast verejných dlhov v minulom roku za opodstatnený. Vlády podľa nich „ochránili ľudské životy, udržali pracovné miesta a zabránili vlne firemných krachov". Zároveň však tiež varovali pred nebezpečenstvami vysokej zadlženosti. Keď centrálne banky začnú v boji s trvale vysokou infláciou zvyšovať úrokové sadzby, spôsobí to nárast nákladov na obsluhu dlhu a obmedzí fiškálny manévrovací priestor vlád.
