Panamský prezident to prepískol, ťah s manželkou mu nevyšiel

Víťaz panamských prezidentských volieb Juan Carlos Varela Zdroj: SITA / AP

R. Martinelli, známy aj ako vlastník siete supermarketov Super 99, už znovu kandidovať nemohol. Moc si však očividne udržať chcel. Spolu s jeho preferovaným prezidentským kandidátom Josém Domingom Ariasom sa o úrad viceprezidenta uchádzala Martinelliho manželka.

Denník Financial Times upozornil, že panamská ústava nepripúšťa možnosť kandidovať pokrvným príbuzným hlavy štátu, R. Martinelli si však obhájil svoje s tvrdením, že manželka predsa „pokrvná“ príbuzná nie je. „Boh nech sa nad nami zľutuje,“ reagoval podľa agentúry AFP na víťazstvo svojho súpera. Dodal, že mu nemôže zablahoželať, lebo už nemá jeho telefónne číslo.

Dedičstvo

Panamská politika nadobudla súčasné kontúry po americkom vojenskom zásahu v roku 1989, ktorý ukončil vojenský režim Manuela Noriegu. Spolu s Kostarikou patrí tento stredoamerický štát preseknutý Panamským prieplavom k tým vyspelejším a bohatším. Prieplav, nad ktorým Panama prebrala jurisdikciu len v roku 1999 s podmienkou americkej vojenskej ochrany, sa rozširuje. Stavebné práce však tento rok prechodne pozastavili spory o financovanie medzi panamskou vládou a konzorciom na čele so španielskou spoločnosťou Sacyr. Spokojní nie sú ani robotníci, žiadajú zvýšenie platov. Po rozšírení by mal kanál umožniť aj väčší export americkej ropy a plynu.

Aj keď Panama dynamicky rastie, štvrtina jej obyvateľov je chudobná Zdroj: SITA / AP

Za R. Martinelliho štát podporil rast rozsiahlymi investíciami. Okrem rozšírenia kanálu naplánovaného ešte pred jeho nástupom do funkcie k nim patrilo napríklad prvé metro v Strednej Amerike za miliardu dolárov, ktoré prezident slávnostne otváral krátko pred voľbami.

Jeho oponenti ho však obviňovali z korupcie a rastúcich tendencií k autoritárstvu. Depeše amerických diplomatov zverejnené na WikiLeaks tvrdili, že už po svojom nástupe do funkcie žiadal Spojené štáty, aby mu pomohli špehovať jeho oponentov. USA i samotný prezident to popreli.

Ľudskoprávna organizácia Freedom House zaraďuje Panamu v slobode tlače len medzi čiastočne slobodné štáty. Tlak na médiá pripisuje súdom a štátnym úradom spadajúcim priamo pod prezidenta.

Zmena?

Päťdesiatročný J. Varela bol v prieskumoch až na treťom mieste, podľa experta citovaného agentúrou Bloomberg však správne vystihol nálady voličov. Sľuboval im reguláciu cien základných potravín a väčšie ústupky odborárom či domorodým skupinám.

Martinelliho viceprezident je pritom považovaný za konzervatívca. Vedie najstaršiu zo súčasných politických strán v Paname – Panamenistickú stranu, a jeho rodina patrí k najbohatším v krajine. Ešte v roku 2009 R. Martinelliho podporoval v prezidentských voľbách, potom sa s ním však rozišiel. Prezident ho v roku 2011 odvolal z postu ministra zahraničných vecí, keď J. Varela nechcel podporiť referendum, ktoré by R. Martinellimu umožnilo opäť kandidovať.

Svoju kampaň J. Varela založil aj na obvineniach R. Martinelliho z korupcie a sám seba označoval za ochrancu demokracie. Druhé kolo sa v Paname nekoná, takže prípadný zvrat už nie je možný.

Pokiaľ ide o ekonomiku, podľa analytika Ebrahima Asvata sa v skutočnosti veľa nezmení. „Panama sa mimoriadne usilovala o otvorenie svojej ekonomiky, držala fiškálnu disciplínu a žiaden kandidát sa prudko neodchýli od tejto cesty,“ citovala ho AFP. V Paname od roku 2012 platí dohoda o voľnom obchode s USA. Nemá ani centrálnu banku, dolár je popri miestnej mene balboa oficiálnym platidlom.

V zahraničných vzťahoch upútalo pozornosť tvrdenie venezuelského prezidenta Nicolása Madura, ktorý Panamu vinil, že sa spolu s USA pokúšala zvrhnúť jeho vládu, a prerušil s Panamou všetky vzťahy. Teraz však bol N. Maduro medzi prvými politikmi, ktorí J. Varelovi gratulovali.

Zamotaný parlament

Aby to bolo ešte komplikovanejšie, zloženie parlamentu nekopíruje výsledky prezidentských volieb. Varelova Panamenistická strana skončila v nedeľu až tretia. Najviac mandátov získala Martinelliho Demokratická zmena (Cambio Democrático) nasledovaná stredoľavou Demokratickou revolučnou stranou (PRD).

Vďaka Varelovmu víťazstvu sa však Panama predsa len zaradí do šíku krajín Latinskej Ameriky, kde sa voliči priklonili k opozícii. V apríli si nového ľavicového prezidenta zvolili v susednej Kostarike, minulý rok zas prebrala moc ľavica v Čile.

José Domingo Arias, porazený kandidát spriaznený s prezidentom Ricardom Martinellim Zdroj: SITA/AP

Staršie vydania Volieb vo svete si môžete prečítať po kliknutí na tento link