Na anglickej farme Huxhams Cross neďaleko dediny Dartington v grófstve Devon je slnečný jarný deň. Šaláty klíčia, kvety kvitnú a nad lúkou krúžia kany. Majiteľka farmy Marina O'Connellová dohliadne z vrchu kopca na väčšinu svojich 15 hektárov, ktorých premene zasvätila posledných šesť rokov života.
Vojna na Ukrajine a klimatická kríza sú pre poľnohospodársky sektor budíčkom a toto britské hospodárstvo ukazuje ostatným nový smer fungovania, píše denník The Guardian o farme, ktorá bola podľa jej bývalého správcu ešte pred šiestimi rokmi ,,mizerným kusom krajiny".
Žiadne umelé hnojivá a lepšia kvalita pôdy
Regeneratívne poľnohospodárstvo je pojem označujúci prístup k hospodáreniu, pri ktorom sa obmedzuje využitie orby a zvyšuje sa kvalita pôdy a vody. Oboje vďaka pestovaniu rozmanitých druhov rastlín a plodín a vďaka zadržiavaniu organickej hmoty v krajine.
Moderní poľnohospodári naproti tomu bežne využívajú umelé hnojivá, aby do pôdy dostali živiny a pesticídy, ktorými sa snažia chrániť plodiny pred škodcami a chorobami.
,,K obhospodarovaniu sa tu používali chemikálie a tá pôda bola v podstate mŕtva. Trvalo nám dva roky, kým sme napravili jej mikroflóru," hovorí Marina o farme Huxhams Cross, ktorá bola pred rokom 2015 z jednej polovice využívaná na pestovanie jačmeňa. Druhá polovica ležala úhorom.
Pre ilustráciu ukazuje Marina dve plastové nádoby s hlinou. V prvej je bledá, vysušená kôpka zeminy zobraná pri prvom príchode na farmu. V druhej je kyprá, tmavá pôda skladajúca sa z rôzne veľkých čiastočiek.
Časovo náročný proces
Po prevzatí farmy musela O'Connellová so svojim tímom vymyslieť pracovný režim na vznikajúcom hospodárstve. Bolo treba rozplánovať rozloženie plodín, zasadiť stromy na zvažujúce sa časti pozemku a nainštalovať systém, ktorý bude zbierať dažďovú vodu.
Ďalším krokom bolo vysádzanie strukovín a ďateliny, ktoré vyrovnávajú obsah dusíka v pôde. Tieto ,,zelené hnojivá" spoločne s pasúcimi sa zvieratami, ktoré pridávajú svoje vlastné hnojivo, obnovili zeminu tak, že do nej mohli byť zasiate plodiny.
Ide o časovo náročný proces, ktorý môže odradiť poľnohospodárov hľadajúcich rýchle riešenie pre narastajúce ceny hnojív. ,,Z mojej skúsenosti ide o dvojročné prechodné obdobie," vysvetľuje O'Connellová.
,,Musí to byť naplánované. Ak má niekto väčšie hospodárstvo, musí takýto prechod vykonať po častiach skôr než naraz, inak by mohol mať problémy s príjmami," dodáva.
Jediný bod kritiky
Kritika regeneratívneho poľnohospodárstva má jeden aspekt, ktorý O'Connellová uznáva: polia, ktoré sú napríklad každý tretí rok ponechané prázdne, majú nižší výnos než tie, ktoré sú obhospodarované priemyselnejšie s využitím umelých hnojív. Ak by všetka produkcia pochádzala z regeneratívneho poľnohospodárstva, mohol by podľa kritikov prísť hlad.
,,Keď prejdete z jedného systému na iný z ničoho nič, vždy to spôsobí problémy," hovorí Jules Pretty, ktorý sa na Essexskej univerzite zaoberá životným prostredím. Odkazuje sa na príklad Srí Lanky, ktorej vláda plošne zakázala chemické hnojivá, čo viedlo k rozsiahlej neúrode.
Pretty je však presvedčený, že s regeneratívnym poľnohospodárstvom by sa malo vážne počítať. Cestou je podľa neho využiť ,,osvedčené princípy" v kombinácii s moderným dizajnom.
Nakŕmia stovky rodín a zarobia si na seba
Ovocie, zelenina, vajcia a obilniny vypestované na farme Huxham Cross dnes plnia taniere 300 rodinám týždenne. Väčšina ich produktov má lokálny odbyt na miestnom farmárskom trhu. Hospodárstvo si na seba zarobí; produkcia jedla je zárobková a zamestná šesť ľudí spoločne s tromi ,,učeníkmi".
Zástancovia regeneratívneho poľnohospodárstva veria, že podobné systémy by dokázali bez problémov nakŕmiť Britániu, ak by ľudia prešli na jedálniček, ktorý by obsahoval viac ovocia a zeleniny a menej mäsa.
Hoci hospodárstva, ako má Marina O'Connellová, stále nie je veľa, viac a viac poľnohospodárov zvažuje prechod na ,,regeneratívnejšie" formy poľnohospodárstva, pretože mnoho z nich postihujú zvyšujúce sa náklady na palivá, hnojivá, krmivo pre zvieratá, alebo prichádzajú o dotácie.
Ďalšie dôležité správy
