Z hľadiska medzinárodného začlenenia sa Slovenska, z hľadiska zvyšovania konkurenčnej schopnosti našich firiem, z hľadiska modernizácie slovenského priemyslu a poľnohospodárstva aj vďaka zahraničným investíciám a zahraničným investorom, ktorí prichádzajú hlavne z krajín Európskej únie, a napokon aj vďaka tomu, že prostredníctvom orgánov Európskej únie vieme mnohé veľké medzinárodné problémy ovplyvniť oveľa silnejšie, ako by sme ich dokázali ovplyvniť ako sama Slovenská republika. Konštatoval predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók, ktorý v roku 1993 v mene vlády SR parafoval Európsku dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými krajinami (asociačná dohoda), ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995.

Samozrejme, že úspechy prinášajú aj problémy, žiadny úspech nie je postavený iba na šťastí a na tom, že sa ľuďom alebo firmám lepšie darí, mnohé problémy boli známe už od začiatku. Bola to otázka konkurenčnej schopnosti SR, otázka úspešnosti na zahraničných trhoch, ktoré sa najmä rozpadom RVHP (Rady vzájomnej hospodárskej pomoci – obdoby Európskej únie krajín socialistického bloku) stratili, lebo tam bola hlavné orientácia priemyslu Slovenska ako súčasti Československa, pripomína predseda SOPK.

Podľa Petra Mihóka v súčasnosti musíme v prvom rade vychovať mladú odbornú generáciu, ktorá dokáže efektívne pôsobiť v záujme Slovenska a tým pádom aj v záujme Európskej únie – záujmy oboch treba totiž skĺbiť –, a ktorá tiež dokáže argumentačne presvedčiť o tom, čo chceme presadiť. „Mne výrazne chýba silnejšia prezentácia slovenských záujmov v jednotlivých orgánoch Únie. A to nie sú len samity, ale dennodenne na rôznych úrovniach prebiehajú mnohé rokovania medzi členskými krajinami a Európskou úniou alebo Európskou komisiou. A toto mi zatiaľ absentuje, že nedostatočne prezentujeme naše záujmy – ako keby sme sa báli ich prezentovať alebo sa za ne hanbili a na druhej strane, ak ich aj máme, otázka je, či ich dokážeme argumentačne presvedčiť,“ konštatuje Peter Mihók. Podľa neho potrebujeme nájsť v Únii spojencov. Únia je kolektívny orgán, tam treba hľadať spojencov, ktorí majú podobné záujmy a s ktorými sa vieme dohodnúť.

„Taký hlavný apel do budúcnosti: nehanbime sa za to, čo chceme, hľadajme spojencov na to, čo chceme a potom budeme úspešní. Pretože pokiaľ budeme len pasívnym členom Únie, čo sa mi v mnohých prípadoch javí, tak Únia bude strácať na podpore medzi občanmi a efektívne bude mať aj oveľa menší význam. Musíme byť aktívnym členom Únie, dokázať akceptovať aj záujmy ostatných, ale dokázať tiež presadiť naše vlastné záujmy,“ dodal na záver Peter Mihók.

Pokiaľ ide o zavedenie eura, predseda SOPK tvrdí, že aj pri všetkých rizikách prijatia spoločnej meny prevažovali pozitíva. Slovenská koruna bola mladá mena, mena, s ktorou sa dokázal i stredný špekulant na medzinárodných burzách zahrávať. Stabilita meny tak nebola daná iba samotnou vnútornou ekonomikou, ale aj rôznymi špekulatívnymi obchodmi na burzách alebo iných fórach. Čiže bolo jasné, že pokiaľ chceme udržať stabilitu meny, tak slovenská koruna nepredstavovala tú najideálnejšiu podobu pre budúcu stabilitu meny, pripomína Peter Mihók.

V období pred zavedením eura zriadila vláda tzv. Cenovú radu vlády SR. Jej úlohou bolo pripraviť firmy na prechod na spoločnú menu a po jej zavedení dohliadať na to, aby sa neodôvodnene nezvyšovali ceny pod zámienkou zavedenia eura. Predsedom Cenovej rady vlády SR sa z poverenia vlády stal predseda SOPK Peter Mihók.

„Podľa mňa prijatím eura ekonomika Slovenska ako celok bola určite na strane víťazov. Euro nás dnes viac chráni, než by nás dokázala chrániť slovenská koruna. To napokon ukázalo aj obdobie pandémie, obdobie hospodárskeho poklesu, ktorým Európska únia aj Slovensko v určitých cykloch prechádzali. Čiže ukázalo sa, že euro, napriek všetkým problémom, ťažkostiam, je v danej dobe pre nás viac pozitívne ako negatívne,“ konštatoval predseda SOPK Peter Mihók.