Oxfordská univerzita sa dostala pod paľbu kritiky po tom, čo jej nadačný viac než sedemmiliardový fond zvýšil investície do fosílnych palív, a to len niekoľko rokov po tom, čo sa ich zaviazal znižovať. Hoci sú investície malé, nepriama expozícia fondu voči fosílnym palivám sa medzi rokmi 2021 a 2022 zvýšila z 0,32 percenta na 0,52 percenta. Do fosílnych palív sa v súčasnosti investuje približne 1,18 eura z každých 235 eur vlastnených fondom, priblížil Financial Times.

Univerzita v roku 2020 vyhlásila, že po vytrvalom tlaku zo strany študentov a učiteľov všetky priame investície do fosílnych palív zruší. To sa však nevzťahuje na nepriamu expozíciu držanú u externých správcov aktív. Manažér kampane Invest for Change Zak Coleman obvinil univerzitu z využívania „medzier“ na pokračovanie v investovaní do fosílnych palív.

Spaľovanie fosílnych palív prispieva najväčšou mierou ku klimatickým zmenám. „Je mimoriadne znepokojujúce vidieť, ako univerzita využíva tieto medzery vo svojej už aj tak slabej politike, aby pokračovala v investíciách približne 36,66 milióna eur do oblasti fosílnych palív,“ povedal Z. Coleman.

Oxford Climate Justice Campaign, ktorá zastrešuje tlak voči univerzite, uviedla: „Táto správa je šokujúcim príkladom inštitucionálneho greenwashingu a fackou do tváre študentov, zamestnancov, vedcov a absolventov, ktorí neúnavne pracovali na odklone od fosílnych palív.“

Zvýšená expozícia voči fosílnym palivám je výsledkom zmien na trhoch, keď ceny akcií ropy a zemného plynu vzrástli v dôsledku energetickej krízy. Vedúca oddelenia udržateľnosti a korporátnych záležitostí v Oxford University Endowment Management Antonia Coadová, ktorý nadačný fond spravuje, uviedla, že fond „plne implementoval“ záväzky univerzity. Dodala, že nepriama expozícia fondu „bude každoročne kolísať z rôznych dôvodov“, vrátane pohybov na trhu v rokoch 2021 a 2022.

Ďalšie dôležité správy

Vedci varujú, že sme možno na pokraji šiesteho masového vymierania, ktoré sa pripisuje najmä stupňujúcej sa hrozbe globálneho otepľovania. Súčasná trajektória klimatických zmien spôsobených ľudskou činnosťou by mohla viesť k zvýšeniu priemernej globálnej teploty o 7,2 °F (4 °C) a existuje riziko, že by mohla byť ešte extrémnejšia a dosiahnuť až 10,8 °F (6 °C).
Neprehliadnite

Svet po prvý raz prekonal kľúčovú hranicu otepľovania. Ľudstvu sa skracuje čas