Európsky integračný projekt založený na zmierení a spoločnej vízii budúcnosti je prítomný už pre tretiu generáciu Európanov. Uviedol to vo štvrtok predseda Európskej rady Charles Michel.
Bod zlomu
Michel skonštatoval, že EÚ sa nachádza v „bode zlomu“. Dodal, že pre budúcnosť by si mala zachovať rovnakú úroveň ambícií, aké mala v minulosti. Pripomenul, že EÚ chce väčšiu suverenitu a mať väčší vplyv vo svete, chce budovať spoločnú obranu a ďalej sa rozširovať. Na to musí byť inštitucionálne pripravená do roku 2030, pričom ale nesmie stratiť podporu občanov.
Počas piatich rokov strávených v tejto funkcii stihol riadiť viac ako 40 samitov venovaných európskej politike, riešeniu pandémie či vojne na Ukrajine, a tvrdí, že vždy sa snažil načúvať ostatným lídrom a dosahovať riešenia na báze kompromisu. Do konca roka ho má v tejto funkcii nahradiť portugalský expremiér António Costa.
Globálny vplyv EÚ
Počas hodinového stretnutia čelil Michel sérii otázok spojených s najväčšími výzvami pre EÚ a súčasnými krízami. Podľa jeho slov vzťahy medzi EÚ a Izraelom treba dôkladnejšie preskúmať a potrebné je prehodnotiť aj asociačnú dohodu medzi oboma stranami. Odpovedal tak na obvinenia, že Únia nereaguje na porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva v Palestíne zo strany Izraela rovnako ako v prípade Ruska útočiaceho na Ukrajinu.
„Ak chce EÚ rozvíjať svoj globálny vplyv, musí sa vyhnúť pasci dvojakého metra,“ odkázal Michel. Zdôraznil, že euroblok pri všetkých krízach dôsledne požaduje dodržiavanie medzinárodného práva. Ak sa Únia tejto pasci nedokáže vyhnúť, stratí schopnosť presviedčať zvyšok sveta, že to, čo Rusko robí na Ukrajine, je nesprávne.
Mrzí ho, že Európa nezohráva na Blízkom východe väčšiu úlohu. Skonštatoval, že niekedy je ťažké dosiahnuť, aby sa 27 členských štátov dohodlo na spoločnom hodnotení toho, čo je alebo nie je v súlade s medzinárodným právom.
Vonkajšie vplyvy na EÚ
Na otázky spojené s americkými prezidentskými voľbami naplánovanými na 5. novembra Michel odpovedal, že Európania by nemali „premýšľať so strachom“ o možnom budúcom prezidentovi USA a od výsledku týchto volieb by nemalo závisieť ani dianie v Únii.
Priznal, že medzi demokratickou kandidátkou v amerických voľbách Kamalou Harrisovou a republikánom Donaldom Trumpom sú zrejmé rozdiely, čo môže EÚ pocítiť, avšak skôr iba z krátkodobého hľadiska.
„Pokiaľ ide o ekonomické partnerstvo, myslíte si, že s Harrisovou či bez nej, s Trumpom alebo bez neho, USA už nebudú protekcionistickou krajinou?“ zareagoval rétoricky s tým, že protekcionizmus USA ho mrzí.
„Nechcem, aby moje deti záviseli od toho, kto bude ďalším prezidentom Spojených štátov, kto bude budúcim prezidentom Číny alebo Ruska. Chcem, aby moje deti ovládali svoj osud, pretože v Európe sami rozhodujeme o budúcnosti a svojom osude,“ dodal Michel.
Ďalšie dôležité správy
