Počet ľudí v západnej a strednej Afrike, ktorí nebudú mať pravidelný prístup k bezpečným a výživným potravinám, by v čase od júna do augusta 2023 mohol dosiahnuť až 48 miliónov.
V utorok na to upozornila OSN, ktorá dodala, že táto časť Afriky speje k dosiahnutiu najvyššej úrovne akútnej potravinovej neistoty za posledných desať rokov.
Bezpečnostná situácia
Sprievodným javom je znepokojujúci nárast potravinovej neistoty v pobrežných krajinách západnej Afriky a katastrofálna úroveň ohrozenia hladom v konfliktom postihnutých oblastiach Burkiny Faso a Mali, kde bezpečnostná situácia komplikuje prepravu humanitárnej pomoci.
V novej štúdii, ktorú v utorok zverejnila OSN, sa konštatuje, že nedostatok potravín v danej časti Afriky je spôsobený najmä ozbrojenými konfliktmi a násilnosťami, ako aj hospodárskymi dôsledkami pandémie choroby covid-19 a infláciou.
Táto kríza výrazne zasiahla Burkinu Faso, Mali, Niger, severnú Nigériu a Mauritániu, spresnili podľa agentúry AP predstavitelia OSN na tlačovej konferencii v senegalskom hlavnom meste Dakar.
Letecká doprava je nákladná
Uviedli tiež, že v regióne Sahel – v pásme územia na južnom okraji Sahary – je na pokraji hladu približne 45-tisícľudí. Spresnili, že drvivá väčšina z nich, 42-tisíc, žije v Burkine Faso. Oba tieto štáty sú už roky pustošené militantmi teroristickej siete al-Káida a skupinou Islamský štát.
AP objasnila, že džihádisti zablokovali prístup do desiatok dedín v regióne, odrezali prístup k farmám a na cesty nastražili výbušniny, čo obyvateľom sťažuje voľný pohyb a núti humanitárne organizácie dovážať potravinovú pomoc letecky, čo je nákladné.
Keďže civilisti utekajú pred útokmi a militanti rozširujú svoju pôsobnosť v Burkine Faso, hlad sa postupne šíri aj cez hranice do susedného Toga a Beninu.
Ďalšia migračná kríza?
Podľa OSN sa preto očakáva, že nedostatok potravín bude v Benine a Togu pociťovať takmer milión ľudí – ide o zhruba dvojnásobok počtu spred dvoch rokov. Obe krajiny medzičasom vôbec po prvýkrát požiadali o pomoc pri riešení prílevu vysídlených ľudí a utečencov, informovala AP.
„Naozaj nás znepokojujú pobrežné krajiny (Togo a Benin). Ak sa v Burkine (Faso) neurobí dosť, zvýši sa riziko, že čoraz viac ľudí bude musieť prekročiť hranice, aby našli bezpečné útočisko alebo možnosti obživy, pretože nemôžu obrábať svoju pôdu alebo využívať svoj dobytok,“ vyhlásil Alexandre Le Cuziat, hlavný poradca Svetového potravinového programu pre mimoriadne situácie v západnej a strednej Afrike.
„V pobrežných krajinách je ešte stále priestor na prevenciu,“ dodal s tým, že čas na poskytnutie účinnej pomoci sa kráti. Upozornil, že podobná situácia s dramaticky rýchlym vývojom bola svojho času aj v Saheli.
Posilňovanie potravinovej bezpečnosti
Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), Detský fond OSN (UNICEF) a Svetový potravinový program (WFP) opätovne vyzvali partnerov svojich projektov, ako aj súkromný sektor, aby podporili vlády daných afrických štátov pri posilňovaní potravinovej bezpečnosti v regióne.
Zahŕňa to budovanie potravinových, zdravotníckych, vodohospodárskych, sanitárnych a hygienických systémov, ako aj programov sociálnej ochrany pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú ženy a malé deti.
Podľa OSN je potrebné i posilniť partnerstvá na prevenciu a liečbu akútnej podvýživy detí a podporovať programy zamerané na ochranu klímy, ktoré pomôžu znížiť vysokú zraniteľnosť regiónu voči zmenám klímy a voči riziku vyčerpania prírodných zdrojov.
Ďalšie dôležité správy
