Maďarský premiér Viktor Orbán obmedzil maďarskej centrálnej banke schopnosť uťahovať menovú politiku. V súvislosti s najvyššou infláciou v EÚ tak prehĺbil patovú situáciu, ktorá medzi ním a zástupcami inštitúcie nastala, píše agentúra Bloomberg.
Vláda v stredu nariadením zakázala miestnym inštitucionálnym investorom a veľkým maloobchodným vkladateľom zneužívať úverové nástroje centrálnej banky podliehajúce 18-percentnej úrokovej sadzbe, ktorá je najvyššia spomedzi všetkých krajín EÚ. Orbánova administratíva navyše predĺžila obdobie platnosti nariadenia, ktoré upravuje výšku úrokov z vkladu vyplácaných komerčnými bankami, o tri mesiace – na 30. jún 2023.
Tieto kroky iba zhoršili nezhody medzi Orbánom a guvernérom maďarskej centrálnej banky Gyorgym Matolcsym, ktorých rozhádalo smerovanie menovej politiky. Niekdajší spojenci začali jeden druhého verejne obviňovať z prehlbovania recesie, kolísavého forintu či z toho, že ročný nárast cien prekročil úroveň 25 percent.
Orbán zmeny ohlásil menej než týždeň pred dlho očakávaným zasadnutím centrálnej banky, ktoré sa má uskutočniť 28. marca. Banka by v rámci neho mala vydať nové prognózy v oblasti inflácie a poskytnúť usmernenia v otázkach budúceho smerovania nákladov na pôžičky. Centrálna banka s cieľom skrotiť infláciu a ukotviť forint odoláva tlaku vlády na zníženie kľúčovej 18-percentnej úrokovej sadzby.
Forint sa s týmito krokmi dokázal vyrovnať a voči euru v Budapešti posilnil o 0,6 percenta na 385,16 forintu za euro. Maďarská mena je jednou z najobľúbenejších investícií v rámci carry trade stratégie, ktorej podstatou je obchodovanie založené na rôznom úročení dvoch mien.
„Zatiaľ sa zdá, že zisk je pre investorov oveľa dôležitejší než politické riziká, inak by sme už boli svedkami negatívnej reakcie trhu,“ vysvetľuje ekonóm Peter Virovacz z ING.