Susan Shapiro desať rokov skúmala koncept odpúšťania a dospela k záveru, že v niektorých prípadoch môže byť škodlivé a dokonca sebadeštruktívne. „Ľudia, ktorí neodpúšťajú, sú niekedy považovaní za chladných, bezcitných a neflexibilných. Toto zmýšľanie patologizuje obeť, nie páchateľa, ktorý škodu spôsobil,“ uviedla pre Washington Post psychologička Ramani Durvasula. Podľa nej je v nasledujúcich ôsmich prípadoch pre psychiku naozaj lepšie krivdy neodpustiť:
1. Ak ste terčom predsudkov
Emillio Mesa bol zhrozený, keď mu jedného dňa matka porozprávala príbeh plný homofóbie a nenávisti. V reakcii naň sa rozhodol nájsť si vlastný byt a trvalo mu ďalších niekoľko rokov, kým jej povedal, že je gay. Podľa psychiatra Carlosa Saavedru sa zachoval správne. „Nikdy nemusíte ostať v prostredí, kde vás niekto nespravodlivo prenasleduje za to, kým ste,“ dodal.
2. Keď nie ste pripravený
Kate Walter po 26 rokoch opustila partnerka. Američanka si nemyslí, že by si jej ex zaslúžila akékoľvek odpustenie, keďže porušila dlhoročné sľuby a odmietla sa ospravedlniť.
3. Keď ospravedlnenie nestačí
Väčšina obetí masového prenasledovania nedokáže utláčateľom odpustiť. Emanuel Mandel, ktorý prežil holokaust, vysvetlil, že hoci sa Nemecko neskôr pokúsilo o nápravu, ospravedlnenie od nacistov, ktorí mu vyvraždili rodinu, nikdy nedostal. Odškodnenie od nemeckej vlády mu síce pomohlo začať odznova, no nebolo dosť na to, aby pôvodným páchateľom odpustil.
4. Ak nedôjde k náprave
V roku 1993 musel 12-ročný Kenan Trebincevic počas balkánskej vojny opustiť rodnú krajinu. Konflikt nakoniec skončil patom, čo znášal veľmi ťažko, a tak namiesto odpustenia začal verejne bojovať proti nespravodlivostiam, ktorých sa Srbi na bosnianskych moslimoch dopustili.
5. Keď nedôjde k splneniu dohodnutých podmienok
Gary Weinstein požiadal súd, aby navždy odobral vodičský preukaz opitému vodičovi, ktorý zabil jeho manželku a dvoch synov. Až keď sudca jeho žiadosti vyhovel, mohol Weinstein s kľudným svedomím vodičovi odpustiť.
Psychologička Molly Howes zdôraznila, že každý páchateľ by mal v ospravedlnení priznať chybu, vysvetliť, čo sa stalo, vyjadriť ľútosť a ponúknuť akúsi kompenzáciu, o ktorej by obeť mala mať možnosť rozhodnúť.
6. Ak je ohrozená osobná bezpečnosť
Keď mala Sharisse Tracey 16 rokov, jej otec ju znásilnil. Ich cirkevný poradca jej poradil, aby otcovi odpustila, ak chce rodinu udržať pohromade. Tracey tak urobila, no po smrti otca sa rozhodla toto odpustenie zobrať naspäť. Podľa jej slov išlo o veľmi oslobodzujúce rozhodnutie. „Nemali by sme cítiť povinnosť odpustiť niekomu, kto nám ublížil a znemožnil nájsť v živote pokoj,“ dodala Durvasula.
Aj ona si od určitých ľudí drží odstup. „Neodpustila som im, pretože to, čo urobili, zmenilo môj pohľad na seba. Stále bojujem s následkami a sebadôverou. Aj moja dôvera v ľudí je naštrbená. Títo ľudia ma pripravili o pocit bezpečia vo svete. Ako im môžem niečo také odpustiť?“ zamyslela sa psychologička.
7. Keď môže odpustenie ohroziť ostatných
Bývalý policajt Aquilino Gonell takmer zomrel pri útoku na Kapitol zo 6. januára 2021. Pre zranenia, ktoré v ten deň utrpel, musel odísť z práce, no stále chodí na súd svedčiť proti účastníkom vzbury. Gonell má strach, že sa obžalovaní dopustia ďalších útokov, keby sa z väzenia dostali príliš skoro. Ani on im zatiaľ neplánuje odpustiť.
8. Ak nemáte všetky informácie
Nová informácia môže vrhnúť iné svetlo na to, čo sa naozaj stalo, zdôraznil psychiater Vastal Thakkar. Ako príklad uviedol situáciu, keď jedna účastníčka premávky musela náhle zastaviť, aby sa dostala k niečomu na zadnom sedadle. Šoféra auta za ňou to nahnevalo, pretože do nej skoro nabúral. Nevedel však, že žena mala na zadnom sedadle dieťa, ktoré sa náhle začalo dusiť.