Veľká Británia, ktorej občania hlasovali za odchod z Európskej únie v roku 2016, zvykla byť kritizovaná za obmedzovanie prílevu ľudí z pevninskej Európy. Teraz má však väčší podiel imigrantov ako Spojené štáty. Každý šiesty obyvateľ Spojeného kráľovstva pochádza z inej krajiny.
Podiel prisťahovalcov rastie, pretože konzervatívna vláda otvorila dvere robotníkom, študentom, ale aj utečencom z Ukrajiny či Hongkongu. Minulý rok preplávalo Lamanšským prielivom 30-tisíc ľudí. Za rok do júna 2023 tam migrovalo 1,2 milióna ľudí.
Nahnevaní politici sa sťažujú, že Británia púšťa ľudí z chudobných krajín vykonávať podradné práce a slabých študentov, ktorí chcú víza len preto, aby mohli rozvážať pizzu. To je však nezmysel, pripomína The Economist. Briti podľa týždenníka vynikajú v tom, ako dostať cudzincov do stredu ekonomického, sociálneho a kultúrneho diania a sú vzorom pre zvyšok sveta.
V mnohých krajinách dokonca aj kvalifikovaní prisťahovalci majú problém nájsť si prácu. V EÚ majú ľudia so zahraničným diplomom mieru zamestnanosti o desať percentuálnych bodov nižšiu ako s domácim vzdelaním. V Británii rozdiel tvoria len dva body. Ľudia s nižším vzdelaním narodení v zahraničí majú o 12 bodov vyššiu pravdepodobnosť, že budú pracovať ako ich britskí rovesníci.
Jedným z faktorov je zrejme aj fakt, že Británie je ďaleko od vojnovej zóny. Silnejším argumentom je však flexibilný trh práce. V porovnaní so zvyškom Európy je prijímanie a prepúšťanie jednoduché, dokonca aj pre ľudí, ktorí sú zamestnaní na základe riadnych zmlúv. To pomáha imigrantom získať ekonomickú oporu. Prisťahovalci so zahraničnou kvalifikáciou majú takmer presne rovnakú mieru zamestnanosti ako prisťahovalci s domácou kvalifikáciou. Vo väčšine európskych krajín je rozdiel veľký; v Grécku je to až 25 percentuálnych bodov.
Neposlednou výhodou krajiny je prístup jej obyvateľov. Briti sú otvorení. Len päť percent v prieskume World Values Survey uviedlo, že by nechcelo mať za suseda imigranta.