Znečistenie ovzdušia predstavuje pre verejné zdravie vážnu hrozbu. Má súvis s rozvojom rakoviny pľúc, srdcových a respiračných ochorení, mŕtvicou a radom ďalších zdravotných problémov. Obzvlášť nebezpečné je pre starších ľudí, pričom sa podieľa na približne štyroch percentách všetkých úmrtí medzi dospelými vo veku 65 a viac rokov.
V roku 2021 aktualizovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pokyny týkajúce sa kvality ovzdušia. Znížila napríklad odporúčaný prah pre ročné koncentrácie oxidu dusičitého a jemných prachových častíc (PM2,5), akými sú prach, dym a sadze z výfukových plynov, vo vzduchu. V decembri 2024 vstúpili do platnosti prísnejšie pravidlá pre kvalitu ovzdušia, ktoré majú za cieľ priblížiť Európsku úniu do roku 2030 k štandardom WHO. Členským štátom z nich navyše plynie povinnosť monitorovať znečisťujúce látky vrátane PM2,5, čierneho uhlíka a amoniaku.
Vystavenie PM2,5 spôsobilo v Európe v roku 2021 približne 239-tisíc predčasných úmrtí, zatiaľ čo ďalších 48-tisíc obyvateľov zomrelo v dôsledku vystavenia oxidu dusičitému. Podľa portálu Euronews to vyplynulo to z údajov Európskej agentúry pre životné prostredie. V súčasnosti všetky krajiny EÚ vykazujú hladiny oxidu dusičitého nad odporúčanými hodnotami WHO, no niektoré krajiny sú na tom oveľa horšie než iné.
Najväčší počet úmrtí spôsobených znečistením zaznamenalo Severné Macedónsko. Podobne zle sú na tom podľa nedávnej správy Európskej komisie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj aj Albánsko, Bulharsko a Čierna Hora.
Severné Taliansko, Poľsko a Česká republika zaznamenali zvýšené miery úmrtí spôsobených PM2,5, ktoré pochádzajú zo spaľovania uhlia na vykurovanie domov a poľnohospodárskeho sektora. Medzitým úmrtnosť spôsobená oxidom dusičitým z cestnej premávky a priemyselnej činnosti bola najvyššia v hlavných mestách a veľkomestách západoeurópskych a juhoeurópskych krajín.
Ďalšie dôležité správy
