Hoci sa mnohí domnievali, že čínska vláda si vplyvnú strednú triedu obyvateľstva kúpila desaťročiami narastajúcich príjmov, jej politické prebudenie sa možno práve začalo, píše agentúra Bloomberg.
Mýty potrebujú roky na to, aby sa uchytili, no iba pár dní na vyvrátenie. Nedávnym protestom proti koronavírusovej politike v mnohých veľkých čínskych mestách padli za obeť hneď dva takéto mýty.
Prvým je údajná nadradenosť autoritárskeho systému v Číne. Vládnuca Komunistická strana Číny zaviedla prísnu politiku nulového covidu, ktorou chcela dokázať, že potláčanie pandémie jej ide lepšie než liberálnym vládam Západu. Nové prípady infekcie však v krajine dosahujú rekordné úrovne a hnev verejnosti narastá. Stratégia Číny a politický systém, ktorý za ňou stojí, jasne zlyhávajú.
Druhým mýtom je domnienka, že komunistom sa úspešne podarilo kooptovať obyvateľov strednej triedy. Väčšinu demonštrantov však tvorili mladí odborníci a vysokoškolskí študenti, a tak je na mieste sa opýtať, či svet túto skupinu ľudí ako hnaciu silu politickej zmeny neodpísal príliš skoro.
Ekonomické úplatky
Vzostup strednej triedy je podľa teórie demokratizácie úzko spätý s rozširovaním slobôd, no zdá sa, že Čína je vzácnou výnimkou.
Vďaka stabilnej úrovni ekonomického rastu za posledné štyri desaťročia sa stredná trieda v krajine rozrástla o 400 miliónov obyvateľov. Až zhruba 63 percent mestských domácností ročne zarobí viac než 32,5 tisíc eur. Táto skupina ľudí sa aktívne nezasadzovala za rozšírenie ľudských práv či právneho štátu
Dôvodom tejto zdanlivej politickej apatie je skutočnosť, že komunistická strana si vernosť strednej triedy kupuje ekonomickými výhodami. Číňanom, ktorým sa za vlády jednej strany darilo, by volanie po politických právach mohlo uškodiť najviac.
Aj keď to znie vierohodne, toto vysvetlenie má predsa len viacero nedostatkov. Stredná trieda je v Číne oveľa viac politicky aktívna, než si mnohí uvedomujú. Za zmienku stojí najmä jej zásluha na tom, že čínska vláda upustila od projektov, ktoré škodili životnému prostrediu.
Členovia strednej triedy si svoje bitky vyberajú opatrne. Vládu komunistickej strany nespochybňujú priamo, no keď je ich majetok či zdravie v ohrození, vedia si dupnúť. Ich protesty sú úspešnejšie než tie, ktoré sú organizované chudobnejšou skupinou obyvateľstva, pretože disponujú väčším politickým dôvtipom a väčším množstvom zdrojov.
V minulosti poháňali protesty tejto strategicky umiestnenej skupiny najmä majetkové práva, dnes sú to skôr politické obavy.
Bezradnosť lídrov
Nekonečné lockdowny, ktoré sú súčasťou politiky nulového koronavírusu, spôsobili strednej triede obrovské ekonomické škody. Mnoho malých podnikov sa muselo zatvoriť a pracovné vyhliadky mladých Číňanov takisto nevyzerajú ružovo.
Čo však túto skupinu v konečnom dôsledku prebudilo, neboli ekonomické ťažkosti, ale pocit sklamania z toho, že vláda v boji proti koronavírusu zlyhala, pretože koniec neustáleho testovania a povinných lockdownov sa stále zdá v nedohľadne.
Ak medzi stranou a strednou triedou niekedy existovala akási nepísaná spoločenská dohoda, tak jej odzvonilo. Mnoho predstaviteľov tejto skupiny v súčasnosti považuje čínskych lídrov za bezradných a ľahostajných.
Čínsky prezident Si Ťin-pching bude mať čo robiť, aby tento trend zvrátil. Pre spomaľovanie čínskej ekonomiky nebude jeho vláda schopná udržať úroveň poskytovaných ekonomických výhod, ktorými by strednú triedu ďalej držala na uzde, uzatvára Bloomberg.