V roku 2017 Turecko spustilo ambicióznu iniciatívu „Zero Waste“ (Nulový odpad), ktorú viedla prvá dáma Emine Erdoğanová. Cieľom programu bolo zásadne reformovať národný systém nakladania s odpadom a zvýšiť mieru recyklácie o päť percent do roku 2023. Do spoločného úsilia chcela vtedy vláda zapojiť aj miestne samosprávy, verejno-súkromné organizácie i občanov.
Napriek všetkým jeho snahám je ale z Turecka dnes jedna z najväčších skládok plastového odpadu na svete, pričom dovozy medzi rokmi 2016 a 2020 vzrástli o vyše 1 200 percent.
Európa mieri do Turecka
Po tom, čo Čína v roku 2018 zakázala dovoz plastového odpadu, museli európske krajiny presmerovať svoje smeti inam. Pre geografickú blízkosť a až príliš voľné environmentálne politiky sa rozhodli pre Turecko. Krajina je jedným z najväčších výrobcov plastov v Európe. Napriek tomu stále dováža obrovské množstvo odpadu z EÚ.
V novembri 2024 sa objem plastového odpadu, ktorý sem blok vyviezol, zvýšil na 47,14 milióna kilogramov mesačne z 10,7 milióna kilogramov v januári 2023. Exporty sú také veľké, že po prepočítaní to vyzerá, ako keby do krajiny denne doviezlo odpad až 224 nákladných vozidiel. Aktivisti a vedci označili činnosť EÚ za „odpadový kolonializmus“. Nepáči sa im, že blok vyváža odpad do krajín, ktoré ho nedokážu adekvátne spracovať.
Z vyprodukovaného plastového odpadu dokáže krajina zrecyklovať iba šesť percent. Na skládky putuje 61 percent plastov a zostávajúcich 33 percent ostáva pohodených po uliciach. Importovaný odpad sa často nelegálne spaľuje, čo spôsobuje dlhodobé škody na ekosystémoch a verejnom zdraví.
Organizácia Human Rights Watch (HRW) skúmala zdravotné a environmentálne dôsledky recyklačného boomu v Turecku. V správe publikovanej v roku 2022 upozornila na vážne zdravotné problémy vrátane respiračných chorôb, silných bolestí hlavy, kožných ochorení. Poukázala aj na nedostatok ochranných pomôcok, obmedzený prístup k lekárskej starostlivosti a detskú prácu.
Vláda odvracia zrak
Triedenie odpadu v Turecku nie je súčasťou bežného mestského odpadového hospodárstva. Namiesto toho ho vykonáva armáda približne pol milióna pouličných zberačov, ktorí sú na samom spodku tureckého recyklačného reťazca. Kedysi pochádzali najmä z chudobných miest ako Niğde alebo Hakkari, dnes sú to najmä sýrsky a afganskí utečenci, ktorí utekajú pred vojnou. Títo ľudia pracujú od úsvitu do súmraku a predávajú vyzbieraný odpad recyklačným závodom za 10 až 20 centov za kilogram. Najvyššie zisky však končia v rukách sprostredkovateľov a spracovateľov. Recyklačné továrne preto uprednostňujú plastový odpad z Európy, ktorý býva často čistý a vytriedený, čo zaručuje vyšší výnos.
Podľa biológa Sedata Gündoğdua je cena tureckého aj európskeho plastového odpadu podobná – približne 20 centov za kilogram. Nárast dovozu plastového odpadu v posledných rokoch však vzbudil podozrenia, že si recyklačné spoločnosti účtujú vyššie poplatky za import odpadu, než aká je jeho skutočná hodnota. S. Gündoğdua hovorí o nezverejnenom zisku vo výške 50 až 100 eur na tonu, pretože európske exportné spoločnosti posielajú do Turecka kontajnery s materiálom, ktorý je prakticky nerecyklovateľný.
Podľa odborového aktivistu Kıvança Eliaçıka z Konfederácie progresívnych odborových zväzov Turecka (DISK) je ekonomická kríza jedným z hlavných dôvodov, prečo turecká vláda zatvára oči pred narastajúcim plastovým problémom. „Turecko chce oživiť svoju ekonomiku. Medzi jeho „receptami“ je aj lákanie nadnárodných spoločností. Vláda sa ich snaží presvedčiť, aby tu investovali, pričom poukazuje napríklad na lacnú pracovnú silu a absenciu odborov. Výsledkom je hromadenie odpadu,“ vysvetlil.
Márna snaha EÚ
V decembri 2023 EÚ prehodnotila svoje pravidlá vývozu a zakázala export plastového odpadu do nečlenských krajín OECD. Reagovala tým na rastúce obavy z environmentálnych a zdravotných škôd, ktoré táto činnosť spôsobovala. Vývoz do krajín OECD – vrátane Turecka – ale nezakázala. To je gro celého problému. Takmer polovica plastového odpadu vyvezeného z EÚ totiž končí práve tu.
Európsky parlament požadoval úplný zákaz exportu plastového odpadu vrátane vývozu do OECD krajín. Narazil na odpor Írska a Holandska, ktoré chceli aj naďalej posielať svoj plastový odpad do Spojeného kráľovstva a ďalších krajín.
Dátové analýzy ukazujú, že napriek reguláciám objem plastového odpadu exportovaného z EÚ prudko vzrástol. V novembri 2024 dosiahol 66,6 milióna kilogramov mesačne, čo zodpovedá 418 lodným kontajnerom plastového odpadu denne.
Ďalšie dôležité správy
