V roku 2022 ceny potravín prudko rástli a veľké reťazce čelili obvineniam, že prispievajú k nárastu cien a potravinovej inflácie. Podľa prepočtov Inštitútu pre stratégie a analýzy - ISA tomu tak nebolo. Reťazce sa totiž strážia navzájom a strážia ich aj zákazníci. Kto priveľmi zvyšuje ceny, prichádza o zákazníkov aj o podiel na trhu.

Najväčšie potravinové reťazce na Slovensku v roku 2022 mali podľa analýzy ISA väčšinou mierne nižšie hrubé marže ako rok predtým. „To znamená, že potravinovú infláciu skôr tlmili, pretože ceny v ich predajniach rástli mierne pomalšie ako ceny, za ktoré tovar nakúpili,“ uviedol v analýze inštitút.

Hrubá marža, ktorá predstavuje rozdiel medzi tržbami za predaný tovar a nákladmi na nákup tohto tovaru, a to celé v pomere k tržbám za predaný tovar, klesala v rozmedzí o 0,1 až 1,4 percentuálneho bodu. Jediným reťazcom, ktorý dosiahol medziročne mierne vyššiu hrubú maržu (nárast z 23,7 percenta na 24 percent), bola Coop Jednota, ktorá má však dlhodobo najnižšiu hrubú maržu spomedzi veľkých reťazcov.

Trhový podiel a nárast tržieb

Päť najväčších potravinových reťazcov na Slovensku (Lidl, Kaufland, Tesco, Coop Jednota a Billa) má na trhu maloobchodného predaja potravín viac ako 90-percentný podiel.

Počas roka 2022 rástli ich tržby v priemere o viac ako 11 percent. Priemerná harmonizovaná inflácia bola v tom čase 12,1 percenta, potravinová 18,6 percenta, teda tržby najväčších reťazcov rástli pomalšie, ako rástli ceny potravín v slovenskej ekonomike.

Nadpriemerný rast tržieb podľa ISA predviedli Lidl a Kaufland. Oba reťazce však znižovali svoju maržu najviac zo všetkých. Prvý o 1,3 percentuálneho bodu, druhý o 1,4 percentuálneho bodu, čo znamená pokles o 4,7 resp. o 4,9 percenta. Podobný vývoj je možné pozorovať aj počas predchádzajúcich rokov. V období 2017 až 2022 si najväčšie siete potravín museli vybrať medzi vyššími maržami, alebo silnejším podielom na trhu. Ani jednému sa v strednodobom horizonte nedarilo zlepšenie v oboch parametroch naraz.

„Porovnaním vývoja podielu na trhu zistíme, že ešte v rokoch 2017 a 2018 bolo lídrom Tesco. Lidl bol dvojkou a postupne zvyšoval tržby na úkor svojich konkurentov, až kým sa neprepracoval na čelo trhu. Zároveň si tým však znížil ziskovosť,“ upozornil inštitút.

Zatiaľ čo v roku 2017 mal Lidl hrubú maržu na úrovni 27 percent , v roku 2022 bola na úrovni 26,6 percenta. Tesco v tom istom čase zvýšilo svoju maržu z 23,8 na 26,1 percenta, podiel na trhu mu však klesol o 4,8 percentuálneho bodu.

Porovnanie s krajinami V4

Hrubé marže potravinových reťazcov na Slovensku sú podľa ISA porovnateľné s ČR, vyššie ako v Poľsku a nižšie ako v Maďarsku. „Nie je preto možné povedať, že by boli najvyššie v regióne, patria skôr k priemeru. Ak by sme zostavili rebríček piatich reťazcov z V4, ktoré majú najvyššie hrubé marže, prvé tri by boli z Maďarska, na štvrtom by bol reťazec z Českej republiky a na piatom reťazec z Poľska,“ dodal v analýze inštitút ISA.

Ďalšie dôležité správy

Inštitúciám by prospelo vyvodenie osobnej zodpovednosti. Potvrdzujú to covidové zlyhania
Neprehliadnite

Inflácia ďalej klesať nebude, analytici už v júli očakávajú jej zrýchlenie