Rusko a Spojené štáty ešte stále dodržiavajú obmedzenia týkajúce sa počtu jadrových zbraní. Vymieňajú si oznámenia o nadchádzajúcich štartoch balistických rakiet a navzájom sa informujú prostredníctvom samostatných multilaterálnych kanálov. Priama linka dvoch najväčších svetových jadrových mocností prostredníctvom centier na znižovania jadrového nebezpečenstva bola až do marca funkčná.
Napriek tomu svet smeruje k novým pretekom v jadrovom zbrojení a zastaviť ich bude pravdepodobne ťažšie ako v časoch studenej vojny, uvádza The Economist. Nebezpečenstvo „reťazovej reakcie, ktorá by zničila celý svet“ (slová, ktoré vyslovil Robert Oppenheimer, otec atómovej bomby), je podľa komentátorov týždenníka stále väčšie.
Spojené štáty, Sovietsky zväz a následne Rusko uzavreli dohody, na základe ktorých došlo k obmedzeniu šírenia jadrových zbraní a vybudovaniu dôvery medzi znepriatelenými krajinami, aj keď každá si zachovala prostriedky na zničenie toho druhého. Celosvetové jadrové zásoby sa znížili zo 70 400 hlavíc v roku 1986 na súčasných 12 500.
Táto éra sa končí zo štyroch hlavných dôvodov: upustenia od dohôd zo strany USA, ruskej invázie na Ukrajinu, budovania jadrového arzenálu Čínou a vývoja ničivých technológií. V roku 2002 prezident George W. Bush odstúpil od zmluvy o obmedzení systémov antibalistických rakiet z roku 1972 (Zmluva ABM), pričom poukázal na nebezpečenstvo hroziace zo strany Severnej Kórey a Iránu. V roku 2019 ďalší republikánsky prezident Donald Trump odstúpil od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu s odvolaním sa na podvádzanie zo strany Ruska a vzostup Číny.
Končí sa veľké obmedzenie jadrových zbraní
Na náhodu nič nenechali demokratickí prezidenti. Nový začiatok kontroly zbraní vyrokoval Barack Obama a potom ho na päť rokov obnovil Joe Biden v roku 2021. Obmedzuje zbrane ďalekého dosahu s vysokou ničivou silou, bombardéry a balistické rakety odpaľované z ponoriek. Platnosť dohody má však vypršať vo februári 2026 a vyhliadka na uzatvorenie ďalšej je minimálna. Za menej ako tri roky tak môže skončiť veľké obmedzenie jadrových arzenálov vo svete.
Na vine je vraj ruská invázia na Ukrajinu. Západ napadnutú krajinu síce vyzbrojil, ale neposlal svoje vlastné jednotky zo strachu z „tretej svetovej vojny“, ako sa pred časom vyjadril aj šéf Bieleho domu J. Biden.
Potom je tu Čína, ktorá sa preteká v budovaní svojej jadrovej sily. Bez obmedzení zmluvami si už dávnejšie uchováva niekoľko stoviek bojových hlavíc. Pentagón odhaduje, že jej zásoby sa do roku 2035 zvýšia na 1 500. Jadrové napätie by sa mohlo šíriť ďalej a nepredvídateľne. India, ktorá mala nedávno pohraničný spor s Čínou, sa môže cítiť nútená zvýšiť svoje zásoby, ktoré sa v súčasnosti odhadujú na viac ako 160 bojových hlavíc. To zase môže k podobným krokom podnietiť Pakistan.
Nové technológie by mohli situáciu zhoršiť. Hypersonické strely je ťažšie odhaliť a zostreliť ako balistické. Vylepšenia snímačov môžu priniesť prekvapivý útok. Šírenie umelej inteligencie (AI) vyvoláva otázky, do akej miery môžu počítače viesť jadrovú vojnu.
USA majú navrch
Spojené štáty majú však väčšiu kapacitu ako Rusko. Federácia amerických vedcov, ktorá vedie kampaň za minimalizáciu globálnych rizík, vypočítala, že v súčasnosti majú obe krajiny rozmiestnených po približne 1 670 strategických hlaviciach. V priebehu niekoľkých rokov by však počet tých amerických mohol stúpnuť na 3 570 v porovnaní s 2 629 hlavicami na strane Ruska. Niektorí experti sa obávajú, že mocnosti by takisto mohli obnoviť testovanie jadrových zbraní, o ktorom sa diskutovalo v časoch D. Trumpa.
Vzhľadom na chabé vyhliadky na nové zmluvy o obmedzení jadrových zbraní s Ruskom, skúmajú Spojené štáty menej formálne možnosti dohody s Čínou. Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan napríklad navrhol rozšírenie systému horúcich liniek a notifikácií s Moskvou na všetkých piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Čínska reakcia však nebola uspokojivá. J. Sullivan to zhrnul nasledovne: „Ak budete mať v aute zapnutý bezpečnostný pás, budete mať pocit, že môžete jazdiť rýchlejšie a bezstarostnejšie, čo len zvyšuje pravdepodobnosť, že zapríčiníte nehodu. Svojím spôsobom je teda lepšie nemať bezpečnostný pás.“
Ďalšie dôležité správy
