Snom Varšavy je získať si v rámci kontinentálnej Európy nadvládu, s čím jej majú pomôcť veľké zbrojárske zmluvy s Južnou Kóreu, píše Politico.
Kľúčové Poľsko
Minulý týždeň dopadla na územie Poľska zblúdená raketa, ktorá zabila dvoch ľudí. V niektorých lídroch to okamžite vyvolalo obavy z toho, ako zareaguje miestna pravicová vláda, keďže v tom čase nešlo vylúčiť, že rozkaz k útoku prišiel z Ruska.
Poľsko už dávno ničomu, čo pochádza z Ruska, neverí. Súčasná vláda svoj odpor k Moskve takisto neskrýva a tak sa Brusel či európske vlády báli, aby Poľsko na incident nezareagovalo unáhlene.
Varšava sa však nenechala vyprovokovať a so stoickým pokojom zvýšila úroveň pohotovosti poľských ozbrojených síl a počkala si na výsledky vyšetrovania.
Jej reakcia má jednoduché vysvetlenie, ktoré však väčšine Európy roky uniká – Poľsko nepochybne disponuje tou najväčšou armádou na kontinente, ktorej sila ďalej porastie.
„Poľská armáda musí byť tak mocná, že už len pre svoju silu nebude nemusieť bojovať,“ povedal poľský premiér Mateusz Morawiecki.
Toto odhodlanie Poľska zarezonovalo v srdci jeho nenahraditeľného spojenca – Spojených štátov.
„Poľsko sa stalo naším najdôležitejším partnerom v kontinentálnej Európe,“ oznámil jeden z predstaviteľov americkej armády, ktorý sa odvolal na kľúčovú úlohu, ktorú Poľsko zohralo v rámci podpory Ukrajiny a navyšovania obranných kapacít NATO v Pobaltí.
Armáda na vzostupe
Poľský minister obrany Mariusz Blasczczak sa v júli zaprisahal, že jeho krajina bude mať „tie najsilnejšie pozemné jednotky v Európe“, a zdá sa, že nebol tak ďaleko od pravdy.
V arzenáli Poľska sa už teraz nachádza viac tankov a húfnic než má Nemecko a krajina je na dobrej ceste, aby sa jej armáda v nasledujúcich rokoch výrazne rozrástla. Vláda si stanovila cieľ, že do roku 2035 bude poľskú armádu tvoriť tristotisíc vojakov. Tá nemecká ich v súčasnosti má 170-tisíc.
Varšava na rozdiel od Berlína nemá problém prilákať nových vojakov.
„Poliaci vnímajú svoju armádu oveľa pozitívnejšie než ľudia v Nemecku, pretože za svoju slobodu museli bojovať,“ vysvetľuje tento priaznivý trend bývalý rakúsky dôstojník Gustav Gressel. Vo vojenských kruhoch podľa neho nikto nespochybňuje kvalitu poľskej armády.
Či sa však táto povesť odzrkadlí na politickom vplyve v Európe sa ešte iba uvidí, no zatiaľ sa tak nestalo. Do veľkej miery za to môžu centristické sily, ktoré majú v EÚ dominantné postavenie a poľskej vláde v rukách nacionalistickej strany Právo a spravodlivosť (PiS) nedôverujú.
Politické hašterenie sa medzi Varšavou a Bruselom v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu poškodilo povesť Poľska naprieč celým únijným blokom.
Obchody s Južnou Kóreou
Hoci Washington privítal rozhodnutie Poľska navýšiť svoje výdavky v oblasti obrany, stále trochu pochybuje, či sa Varšave podarí svoj sľub dodržať. To však nie je jediná vec, ktorá Spojeným štátom spôsobuje vrásky na čele. Frustruje ich aj skutočnosť, že Poľsko niektoré zo svojich veľkých zbrojárskych objednávok poslalo Južnej Kórei.
Varšava si od nej objednala zbrane za zhruba 9,8 až 11,7 miliardy eur, informuje analytik Mariusz Cielma zo spravodajského a analytického portálu zaoberajúceho sa vojenskou technológiou Nowa Technika Wojskova.
Podľa Politica je nutné podotknúť, že ide iba o použitú výstroj. V oblasti nových zbraní si Poľsko brúsi zuby na oveľa väčšiu objednávku.
Od Juhokórejčanov sa očakáva, že Poľsku do polovice až konca tohto desaťročia dodajú celkovo tisíc tankov K2 a 600 kusov húfnic.
„Žiadna západná krajina nechce svoju armádu posilniť tak rýchlo a do takej veľkej miery. Ktokoľvek s Poľskom uzavrie dohody o zbraniach, tak sa bude z ich prínosov tešiť desaťročia, pretože toto vybavenie bude potrebné udržiavať a opravovať,“ vysvetlil Cielma.
Južná Kórea je atraktívna najmä preto, že jej vojenské vybavenie je vo všeobecnosti lacnejšie než jeho európske či americké alternatívy. Okrem toho hrá krajine do karát aj to, že ho dokáže vyrobiť v krátkom časovom horizonte.
Poľsko-juhokórejské zmluvy sa stali tŕňom v oku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sníva o „strategickej autonómii“ Európy, ktorá by sa bola schopná ubrániť zbraňami vlastnej – s najväčšou pravdepodobnosťou francúzskej – výroby.