Túžba po štátnej nezávislosti má viacero motívov – vidina hospodárskych a politických výhod, suverenita či kontrola nad vnútornými záležitosťami, akými sú dane, zahraničný obchod, vzdelávanie či vlastná vláda. Ako nám ukazuje história, boje o nezávislosť však často končia bez úspechu, najpravdepodobnejším výsledkom bývajú len krvavé konflikty a občianske vojny.
Snahy o autonómnosť napriek tomu pokračujú a portál World Atlas vypracoval zoznam národov, ktoré by v blízkej budúcnosti mohli docieliť vytýčenie vlastných hraníc a uznanie nezávislosti, v niektorých prípadoch aj bez zbytočného krviprelievania.
1. Katalánsko
Región na severovýchode Španielska získal autonómiu v rámci Španielskeho kráľovstva na základe ústavy platnej od roku 1979. Rovnako ako ďalších 16 regiónov má tak svoju vlastnú vládu a svoj parlament. Úplným osamostatnením sa však Katalánci vyhrážajú už dlhšie.
Nedávno katalánsky vicepremiér Oriol Junqueras povedal, že vypísanie referenda o nezávislosti Katalánska vzhľadom na súdne vyšetrovanie predsedníčky katalánskeho parlamentu urýchli a uskutočniť sa môže už v septembri 2017, uvádza agentúra ČTK. Centrálna vláda v Madride referendum odmieta a proti je takisto španielsky ústavný súd. Katalánsky parlament sa však vlani v októbri za referendum vyslovil.
Katalánci sa k nezávislosti vyjadrili už v roku 2014. Vtedy sa v nezáväznom hlasovaní za nezávislosť vyslovilo asi 80 percent hlasujúcich, ale k urnám vtedy prišli len dva milióny z 5,4 milióna oprávnených voličov. Podľa prieskumov sú Katalánci ohľadom odtrhnutia sa od Španielska dlhodobo rozdelení približne pol na pol.
Stúpenci nezávislosti sa sťažujú, že ich bohatý región, ktorý produkuje pätinu španielskeho národného bohatstva, odvádza Madridu až príliš veľa na daniach bez toho, aby sa to regiónu zodpovedajúcim podielom vrátilo napríklad formou vládnych investícií.
Katalánsko Zdroj: SITA / AP
