Nórska energetická spoločnosť Equinor zrušila plány na vývoz tzv. modrého vodíka do Nemecka, pretože je príliš drahý a nie je po ňom dostatočný dopyt. Hovorca spoločnosti Equinor Magnus Frantzen Eidsvold povedal agentúre Reuters.
Spoločnosť Equinor a nemecká energetická spoločnosť RWE podpísali v januári 2022 memorandum o porozumení o vybudovaní dodávateľského reťazca vodíka pre nemecké elektrárne, ktorý by pomohol znížiť emisie skleníkových plynov. Plány zahŕňali výrobu vodíka zo zemného plynu v kombinácii so zachytávaním a ukladaním uhlíka v Nórsku a jeho vývoz do plynových elektrární v Nemecku, ktoré sú prestavané na vodík, prostredníctvom prvého podmorského vodovodného systému na svete.
„Vodíkové potrubia sa neukázali ako životaschopné. Znamená to teda, že plány na výrobu vodíka boli odložené,“ povedal hovorca spoločnosti Equinor. „Rozhodli sme sa ukončiť tento projekt v počiatočnom štádiu,“ dodal a zdôraznil, že projekt nemal pevné dlhodobé záväzky od európskych zákazníkov. Je ťažké realizovať takýto druh investície bez dlhodobých dohôd a zavedených trhov.
Generálny riaditeľ spoločnosti Equinor Anders Opedal minulý rok pre agentúru Reuters uviedol, že náklady na celý dodávateľský reťazec by sa mohli vyšplhať na desiatky miliárd eur. Len samotný potrubný systém mal stáť približne tri miliardy eur.
Plány na výstavbu plynových elektrární využívajúcich vodík budú v Nemecku pokračovať v spolupráci s RWE, dodal Eidsvold. Vodík pre ne sa však bude získavať na kontinente, nie dovážať z Nórska.
Podľa RWE by sa takéto elektrárne mohli začať vyrábať najskôr od roku 2030 za predpokladu, že nemecká vláda pre ne schváli podporný program.
Spoločnosť Equinor chce pokračovať aj v ďalších vodíkových projektoch, ktoré sú v počiatočnom štádiu vývoja, vrátane projektov v Británii a Holandsku.
Vodík je jedným z najrozšírenejších prvkov vo vesmíre, ale pri tradičných metódach výroby vo veľkom sa uvoľňuje veľké množstvo oxidu uhličitého. Modrý vodík, podobne ako tradičný sivý vodík, sa vyrába zo zemného plynu, ale proces štiepenia je doplnený technológiou zachytávania a ukladania uhlíka. Preto sa považuje za čistejšiu alternatívu. Zelený vodík, ktorý sa vyrába pomocou obnoviteľnej elektrickej energie, sa považuje za alternatívu šetrnú k životnému prostrediu. Pri jeho výrobe nevznikajú emisie oxidu uhličitého.