Svet čelí dlhovej kríze, ktorá bude trvať ďalších deasť rokov a neskončí sa dobre, varoval ekonóm Arthur Laffer. Pôžičky na globálnej úrovni vlani v septembri dosiahli rekordných 307,4 bilióna dolárov, informuje CNBC.
Krajiny s vysokými príjmami, ako aj rozvíjajúce sa trhy zaznamenali značný nárast dlhu, ktorý sa v porovnaní s obdobím pred desiatimi rokmi zvýšil o 100 biliónov dolárov. Čiastočne to zapríčinilo prostredie vysokých úrokových sadzieb.
„Predpokladám, že nasledujúcich desať rokov bude dekádou dlhov. Zadlženosť v globále vrcholí. Neskončí sa to dobre,“ uviedol A. Laffer, ktorý je prezidentom spoločnosti pre investičné a majetkové poradenstvo Laffer Tengler Investments.
Dlh vzrástol na 336 percent svetového HDP. Odhaduje sa, že na jeho splatenie bude musieť približne 100 krajín znížiť výdavky na kritickú sociálnu infraštruktúru vrátane zdravotníctva, vzdelávania a sociálnej ochrany.
Krajiny, ktorým sa podarí zlepšiť svoju fiškálnu situáciu, by mohli profitovať z prilákania pracovnej sily, kapitálu a investícií zo zahraničia, zatiaľ čo tie, ktorým sa to nepodarí, by mohli prísť o talenty aj príjmy. „Očakával by som, že niektoré z väčších krajín, ktoré neriešia svoje dlhové problémy, zomrú pomalou fiškálnou smrťou,“ povedal A. Laffer a dodal, že niektoré rozvíjajúce sa ekonomiky „by s veľkou pravdepodobnosťou mohli zbankrotovať“.
Za viac ako 80 percent nahromadenia dlhu v prvej polovici minulého roka sú zodpovedné vyspelé trhy ako USA, Spojené kráľovstvo, Japonsko a Francúzsko. V prípade rozvíjajúcich sa trhov zaznamenali najvýraznejší nárast Čína, India a Brazília.
Ekonóm varoval, že splácanie dlhu sa stane čoraz väčším problémom, pretože obyvateľstvo vo vyspelých krajinách naďalej starne a pracovníci sú čoraz vzácnejší. „Existujú dva hlavné spôsoby, ako tento problém vyriešiť: zvýšiť dane alebo zrýchliť rast ekonomiky, ktorý by prekonal hromadenie dlhu,“ dodal A. Laffer.