Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela za rok 2024 získali Daron Acemoglu, Simon Johnson a James Robinson za výskum nerovnosti bohatstva štátov. „Zníženie obrovských rozdielov v príjmoch medzi krajinami je jednou z najväčších výziev našej doby. Laureáti preukázali význam spoločenských inštitúcií na dosiahnutie tohto cieľa,“ povedal predseda výboru pre cenu za ekonomické vedy Jakob Svensson.
Keď Európania kolonizovali veľké časti sveta, inštitúcie sa v týchto spoločnostiach zmenili, no táto transformácia neprebiehala všade rovnako. „Na niektorých miestach bolo cieľom vykorisťovanie domorodého obyvateľstva a ťažba zdrojov v prospech kolonizátorov. Inde kolonizátori vytvorili inkluzívne politické a ekonomické systémy pre dlhodobý prospech európskych migrantov,“ vysvetlili laureáti v štúdii.
Jedným z dôvodov vzniku rozdielov v prosperite krajín sú spoločenské inštitúcie zavedené počas kolonizácie. To vysvetľuje, prečo niektoré kolónie, ktoré boli pôvodne bohaté, dnes patria medzi najchudobnejšie regióny.
V krajinách, ktoré boli v čase kolonizácie chudobné, boli často zavedené inkluzívne inštitúcie, čo časom viedlo k všeobecnej prosperite obyvateľstva. „Iné sa stali zajatcami vykorisťovateľských inštitúcií a nízkeho hospodárskeho rastu. Zavedenie inkluzívnych inštitúcií by bolo z dlhodobého hľadiska výhodné pre všetkých, no vykorisťovateľské poskytujú krátkodobé zisky iba ľuďom pri moci,“ vysvetlila trojica vedcov.
Pokiaľ zavedený politický systém zaručuje, že ostanú pri moci, nikto nebude veriť ich sľubom o budúcich ekonomických reformách. Podľa laureátov je to dôvod, prečo v týchto krajinách nedochádza k zlepšeniu. Nedôveryhodné sľuby o pozitívnych zmenách však môžu vysvetľovať aj to, prečo v týchto regiónoch občas dochádza k demokratizácii.
V časoch, keď je revolúcia „na spadnutie“, čelia ľudia pri moci dileme. Z ich pohľadu je najlepším možným scenárom, keby sa pri moci udržali a upokojili nespokojné masy sľubmi o ekonomických reformách. Občania im ale nemusia veriť a budú sa ďalej obávať návratu starého systému, hneď ako sa situácia upokojí. Často preto ľuďom pri moci neostane iná možnosť, ako zaviesť demokraciu.