Umelé mäso, kultivované mäso, mäso vypestované v laboratóriu, mäso in vitro. Nech už to nazveme akokoľvek, najnovší prírastok k alternatívnemu získavaniu proteínov teraz letí, píše Bloomberg.
Pred niekoľkými mesiacmi singapurská vláda na konferencii COP27 ponúkla VIP hostí kultivovaným mäsom.
Kurčatá vypestované v laboratóriu tak prekonali svoju prvú prekážku na americkom Úrade pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) a prelomová globálna dohoda o ochrane biodiverzity tým získala nový výtlak pri prehodnocovaní spôsobu, akým sa dorába hovädzie, bravčové či kuracie mäso, ako aj morské plody.
Zástancovia pestovaného mäsa tvrdia, že by to mohlo byť odpoveďou na prudko rastúce poľnohospodárske emisie, zhoršujúcu sa biodiverzitu a alarmujúcu potravinovú neistotu, zatiaľ čo kritici sa obávajú, že vysoké náklady na umelo vypestované mäso spolu s jeho regulačnými prekážkami a nepreukázanou škálovateľnosťou z neho v súčasnosti robia väčšinou humbug.
Každý by asi súhlasil s tým, že zostáva veľa otázok. Zatiaľ máme v rukách, čo vieme, o súčasnosti a potenciálnej budúcnosti mäsa pestovaného v laboratóriu.
Kultivované alebo kultúrne mäso sa vyrába odberom buniek zo živých zvierat, „kŕmením“ buniek živinami, aby mohli rásť v bioreaktore a prenášaním výsledku na produkt, ktorý môžu zákazníci konzumovať.
Zoberme si napríklad rybí mechúr. Ten je v mnohých ázijských krajinách považovaný za pochúťku. Vedci z hongkonského inštitútu Avant Meats umiestňujú rybie bunky do kultivačného média obsahujúceho desiatky rôznych živín a skladujú ich v bioreaktore pripojenom ku kyslíkovej nádrži, aby vytvorili v laboratóriu vypestovanú verziu chrumkavých rýb.
V priebehu týždňov sa tieto bunky rozmnožia do tkanív veľkosti zrnka ryže, v tomto bode sú pripravené na množenie sa do väčších útvarov.
Veda, ktorá stojí za pestovaným mäsom, nie je nová – bunkové kultúry boli prvýkrát použité v lekárskom výskume v roku 1907 –, ale uplatnenie tejto myšlienky na mäso sa presadilo po tom, čo holandský farmakológ predstavil v televízii v roku 2013 prvý bunkový in vitro hamburger na svete.
V súčasnosti sa viac ako 100 spoločností na celom svete pokúša vytvoriť proteín na báze buniek. Od jahňacieho mäsa z laboratória po ustrice pestované v laboratóriu, a dokonca aj z laboratórne dopestovaných husacích pečení.
Rôzne proteíny však predstavujú rôzne komplikácie: Výrobcovia morských plodov na báze buniek nemajú výhodu, ktorú poskytuje lekársky výskum tým, ktorí napríklad kultivujú bunky cicavcov.
Mäso tvorené zložitejším tkanivom a textúrou môže byť náročnejšie na konštrukciu – proces známy ako „lešenie“, ktoré drží pohromade svaly, tuk a spojivové tkanivo, aby sa obnovila štruktúra mäsa.
Ďalšie dôležité správy
