„Neoddychujem. Ovce som prestal chovať, lebo mi zožrali stromy, no a trošku som sa nenápadne začal venovať politike,“ povedal 76-ročný bývalý premiér televízii Markíza.
„Určite neplánujem kandidatúru na prezidenta. Na tisíc percent. Vstup do politiky áno,“ pokračoval V. Mečiar. Otázku, či zakladá novú stranu, ponechal v nedeľňajšom vysielaní bez odpovede.
Na kameru hovoril po výsluchu na polícii, kde vyšetrovateľom vysvetľoval, čo vie o údajnej objednávke vraždy Sylvie Volzovej, niekdajšej spolumajiteľky Markízy.
Politický analytik Ján Baránek si nedokáže predstaviteľ Mečiarovo pôsobenia v regionálnej politike, pretože dlhé roky pôsobil na samom vrchole. „Jedine, že by to bral ako hobby,“ zažartoval. Pripustil však, že by V. Mečiar mohol imponovať ďalšej generácii voličov, ktorá 90. roky nezažila. Tá by mohla považovať V. Mečiara za politika, ktorý háji národné záujmy.
„Otázkou je, či Vladimír Mečiar má v sebe dosť politického testosterónu, aby týchto voličov oslovil,“ podotkol politológ Grigorij Mesežnikov. Odhadol, že ak sa v Mečiarovom prípade nemožné stane možným, určite si založí vlastnú stranu.
S Mečiarovým menom sa spája rozdelenie československej federácie a vznik samostatného Slovenska. Bol trikrát premiérom, jeho vládnutie však sprevádzala kritika domácich odporcov aj Západu, sporná privatizácia aj podozrenie zo zneužitia tajnej služby proti politickým súperom.
Ako zastupujúci prezident V. Mečiar udelil pred 20 rokmi za únos prezidentovho syna amnestie. Tieto amnestie dlhé roky bránili vyšetriť únos, než ich parlament vlani zrušil a ústavný súd tento krok schválil.
Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), ktoré V. Mečiar ešte vo federálnom štáte založil, sa z politického výslnia neskôr dostalo na okraj záujmu voličov a v roku 2010 vypadlo z parlamentu. V predčasných voľbách o dva roky neskôr už nezískalo ani percento hlasov. O ďalší rok neskôr V. Mečiar prestal byť predsedom a o niekoľko mesiacov nato z hnutia vystúpil.
