Nemecký minister financií Christian Lindner v utorok v Spolkovom sneme predstavil vládny návrh rozpočtu na budúci rok. Počíta s výdavkami takmer 490 miliárd eur. Viac ako desatina z toho, celkovo 51,3 miliardy eur, má pochádzať z pôžičiek. Podľa neho obsahuje návrh aj rekordné investície 81 miliárd eur. Návrh, ktorého vznik sprevádzali zdĺhavé koaličné spory, teraz posúdia poslanci, ktorí by ho mohli schváliť v novembri.
„O tento rozpočet sme tvrdo zápasili,“ povedal na začiatku takmer hodinového prejavu Christian Lindner, ktorý je predsedom najmenšej vládnej strany, liberálnych slobodných demokratov (FDP). Zároveň zdôraznil, že „ak je možné dohodnúť sa, je nutné sa dohodnúť“. Návrh rozpočtu podľa Christiana Lindnera vychádza z ekonomickej reality, a tak ho ovplyvnil súčasný slabý rast nemeckého hospodárstva. „Rastieme príliš málo... Potrebujeme preto hospodársky obrat,“ dodal.
Nie je zrejmé, či je návrh v súlade s ústavou
Ústavné opatrenie, ktoré bráni rýchlemu zadlžovaniu krajiny, takzvaná dlhová brzda, bude podľa vlády dodržané. Napriek tomu sa vedú debaty o tom, či je návrh v súlade s ústavou. Predstavitelia vládnych strán – kancelár Olaf Scholz za sociálnu demokraciu (SPD), minister hospodárstva Robert Habeck za zelených a minister Christian Lindner za FDP sa totiž nedokázali dohodnúť na financovaní niektorých kapitol rozpočtu. Vložili preto do návrhu opatrenie, ktoré predpokladá, že vláda nakoniec v budúcom roku nevydá 12 miliárd eur, pretože sa napríklad nepodarí uskutočniť niektoré projekty alebo nebudú vyčerpané niektoré dotácie.
Najsilnejšie opozičné strany – konzervatívna únia CDU/CSU a protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AfD) – považujú túto sumu za príliš vysokú a obviňujú vládu z toho, že zastrie pravý stav vecí. Christian Lindner pritom zdôraznil, že je potrebné do konca roka ešte túto naplánovanú sumu znížiť o niekoľko miliárd, okrem iného pomocou dodatočných príjmov z výberu daní. Zníženie by mali dosiahnuť pri rokovaniach poslanci v parlamentnom rozpočtovom výbore.
Investície do obrany sú nízke
Kritika zaznieva aj na adresu zamýšľaného rozpočtu ministerstva obrany. Má dostať 1,3 miliardy eur navyše, čo je však výrazne menej, než požadoval minister Boris Pistorius. Napríklad v utorok zverejnená štúdia kielskeho Inštitútu pre svetové hospodárstvo (IfW) pritom kritizuje, že Nemecko investuje do svojej obrany tvárou v tvár ruskej hrozbe príliš málo a príliš pomaly.
Sporné je aj to, že na pomoc Ukrajine, ktorá sa už viac ako dva a pol roka bráni ruskej agresii, sú teraz naplánované v rozpočte len štyri miliardy eur. Tak to síce bolo aj minulý rok, ale neskôr zákonodarcovia schválili ešte ďalšie štyri miliardy. Tentokrát však podľa odborníkov na rozpočet podobný krok nemožno očakávať. Spolková vláda dúfa, že sa podarí čoskoro ustanoviť nový medzinárodný model financovania pomoci Ukrajine. Na júnovom summite skupiny hospodársky vyspelých krajín G7 v Taliansku sa účastníci dohodli, že výnosy zo zmrazeného ruského majetku pomôžu zabezpečiť financovanie pôžičky 50 miliárd amerických dolárov pre Kyjev.
Tento rokovací týždeň nemeckého Spolkového snemu, prvý po letnej prestávke, bude venovaný prevažne rokovaniam o jednotlivých rozpočtových kapitolách.
Ďalšie dôležité správy
