Keďže USA, Čína a ďalšie krajiny vynakladajú miliardy na posilnenie svojho priemyslu a prilákanie investorov rozsiahlymi dotáciami, konať musí aj Európska únia. Európska komisia prišla so spoločným európskym systémom financovania – fondom suverenity. Nemecko ako najsilnejšia krajiny eurozóny sa vyjadrilo, že spoločné dlhy nie sú správnou cestou, píše euractiv.com.
Nemecký minister financií Christian Lindner zdôraznil, že by bolo „užitočné“ „využívať existujúce nástroje“. Pripomenul, že akýkoľvek nástroj zahŕňajúci spoločné dlhy by bol zmietnutý zo stola. „Fond suverenity nesmie byť novým pokusom o spoločnú európsku pôžičku,“ varoval pred stretnutím európskych ministrov financií v pondelok (5. decembra). „Nevidíme dôvod na ďalší spoločný európsky dlh,“ dodal Ch. Lindner.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová len deň predtým načrtla ústrednú úlohu Európskeho fondu suverenity pre spoločnú európsku reakciu na americký zákon o znižovaní inflácie. „Logika je jednoduchá: spoločná európska priemyselná politika si vyžaduje spoločné európske financovanie,“ povedala v nedeľu.
Uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci
Okrem toho vyzvala aj na uvoľnenie pravidiel EÚ o štátnej pomoci. To získalo podporu aj od nemeckého ministra financií. „Viac flexibility v ekonomickej pomoci pre dotácie treba privítať, avšak aj väčšiu agilitu a vyššiu rýchlosť,“ uviedol Ch. Lindner.
Uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci by mohlo byť dvojsečnou zbraňou. Reštriktívne pravidlá zabezpečujú, že žiadna krajina nezíska nespravodlivú ekonomickú výhodu na jednotnom trhu dotovaním svojho priemyslu. Prepracovanie pravidiel EÚ o dotáciách by tak mohlo narušiť jednotný trh, pretože krajiny s väčšou fiškálnou silou a nižším pomerom dlhu môžu prekonať svojich európskych kolegov tým, že minú viac peňazí.
Pre U. von der Leyenovú je fond suverenity jedným z kľúčových nástrojov na predchádzanie tomuto narušeniu jednotného trhu. Zatiaľ čo členské štáty by mali mať „možnosť investovať prostriedky zo svojho rozpočtu do strategických sektorov“, zdôraznila, že „tento prístup nemôže byť samostatný“.
Aby sa vyhla uprednostňovaniu „štátov, ktoré majú hlbšie do vreciek“, U. von der Leyenová vyzvala na „spoločnú európsku odpoveď“. Keďže však rozpočet EÚ je už navrhnutý, európska reakcia, ktorá by mohla zodpovedať americkému zákonu o znižovaní inflácie, by bola možná len prostredníctvom spoločných pôžičiek alebo zvýšených výdavkov na vnútroštátnej úrovni.
Obmedzenie vládnych výdavkov
Výdavková sila mnohých členských štátov EÚ je však obmedzená aj dlhovými pravidlami EÚ, ktoré obmedzujú vládne výdavky. Zatiaľ čo Nemecko má značnú fiškálnu voľnosť v dôsledku relatívne nízkej miery dlhu, iné krajiny majú menej šťastia. Francúzsko, Španielsko a Taliansko majú pomer dlhu viac ako 110 percent, čo je ďaleko od 60 percent uvedených v pakte stability a rastu EÚ.
Zatiaľ čo Európska komisia predstavila svoje plány na reformu dlhových a výdavkových pravidiel s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu, súčasný návrh nezachádza dostatočne ďaleko na to, aby Nemecko zabezpečilo fiškálnu obozretnosť členských štátov. „Nápady Európskej komisie týkajúce sa Paktu stability a rastu nie sú konečným bodom diskusie; sú prinajlepšom začiatkom,“ povedal Ch. Lindner.
Jedným zo základných kameňov prepracovania pravidiel dlhu a výdavkov je zavedenie individuálnych plánov šitých na mieru každému členskému štátu namiesto všeobecnejšieho súboru pravidiel, ktoré platia pre všetky členské štáty.
S tým však Nemecko nesúhlasí. Európska politika stability a rastu musí byť založená na „spoločných pravidlách, ktoré sú rovnaké pre všetkých,“ zdôraznil minister. „Bilateralizácia otázok týkajúcich sa stability nášho fiškálneho poriadku […] by nebola reformou, ktorá robí Európu ako celok silnejšou a konkurencieschopnejšou,“ dodal.
Ďalšie dôležité správy
