Už len šesť týždňov zostáva na to, aby sa podarilo odvrátiť transatlantický obchodný spor v súvislosti so zeleným priemyslom, no Washington neponúka mierovú dohodu. Nemci sú z toho frustrovaní, píše portál politico.eu.
Obavy Európy vyvoláva americký balík dotácií a daňových úľav v hodnote 369 miliárd dolárov na podporu zelených podnikov v USA, ktorý vstúpi do platnosti 1. januára. Problémom pre Európanov je, že washingtonská schéma bude povzbudzovať spoločnosti, aby presúvali investície z Európy a motivovať zákazníkov, aby kupovali americké elektrické vozidlá. To rozhorčuje veľkých producentov EÚ, ako je Francúzsko a Nemecko.
Načasovanie tohto protekcionistického opatrenia by sotva mohlo byť horšie, keďže Nemecko je v panike, že niekoľko jeho popredných spoločností – čiastočne sú podnietené prudkými nárastmi cien energií po ruskej invázii na Ukrajinu – zatvára domáce prevádzky, aby investovali inde. Posledná vec, ktorú Berlín potrebuje, je ešte viac podnetov pre podniky, aby opustili Európu. EÚ chce, aby USA uzavreli dohodu, v ktorej môžu jej spoločnosti využívať americké výhody.
Radikálny plán B
To znamená, že v Berlíne narastá impulz pre radikálny plán B. Namiesto otvorenej colnej vojny s Amerikou je čoraz viac diskutovanou možnosťou narušiť klasické pravidlá voľného obchodu a hrať s Washingtonom jeho vlastnú hru tým, že štátne prostriedky naleje do zeleného priemyslu európskych krajín, ako sú solárne panely, batérie a vodík.
Francúzsko je už dlho hlavným zástancom posilňovania európskeho priemyslu štátnou štedrosťou, ale až doteraz ekonomicky liberálnejší Nemci nechceli spustiť preteky o dotácie proti Amerike. Názory sa však teraz menia. Vyšší predstavitelia v Berlíne tvrdia, že sa čoraz viac prikláňajú k francúzskemu mysleniu, ak by rozhovory s USA neviedli k riešeniu.
Berlín je ekonomickou veľmocou 27-členného bloku, takže bude rozhodujúce, ak sa nakoniec rozhodne pre súperenie s USA štátom riadeným dotačným prístupom. Prímerie s prezidentom Joeom Bidenom vyzerá čoraz nepravdepodobnejšie.
Pracovná skupina EÚ na riešenie týchto problémov sa stretla s malým nadšením na americkej strane, aby zmenila kontroverznú legislatívu, uviedla tento týždeň Európska komisia. „Zostáva už len niekoľko týždňov,“ varoval predseda obchodného výboru Európskeho parlamentu Bernd Lange a dodal, že „keď bude zákon implementovaný, bude príliš neskoro na to, aby sme dosiahli akékoľvek zmeny“.
Hrozí aj žaloba WTO
Povedal, že nedosiahnutie dohody by pravdepodobne viedlo k žalobe WTO proti USA a Brusel by tiež mohol zasiahnuť proti tomu, čo považuje za diskriminačné americké dotácie, zavedením represívnych ciel. Na 5. decembra je pritom naplánované stretnutie EÚ a USA na vysokej úrovni.
Nemecká vláda sa chce vyhnúť sporom s USA, kancelár Olaf Scholz sa snaží o vytvorenie jednoty medzi podobne zmýšľajúcimi demokraciami uprostred ruskej vojny a narastajúcich problémov, ktoré predstavuje Čína. Začiatkom tohto mesiaca predostrela jeho vláda Washingtonu návrh, aby nová EÚ-U.S. obchodná dohoda mohla slúžiť na vyriešenie rozdielov, ale tento návrh bol rýchlo zamietnutý.
V Bruseli sú aj sympatizanti prístupu k dotáciám, pričom predstavitelia exekutívy EÚ tvrdia, že hlavným zástancom je výkonný komisár pre vnútorný trh Thierry Breton. Ten už obhajuje „Európsky fond solidarity“, ktorý by pomohol „mobilizovať potrebné financie“ na posilnenie európskej autonómie v kľúčových sektoroch, ako sú batérie, polovodiče alebo vodík. Podpora z Nemecka by mohla pomôcť T. Bretonovi získať prevahu v diskusiách o internej stratégii EÚ nad opatrnejším komisárom pre obchod Valdisom Dombrovskisom.
Niektoré podniky už zmenili plány
T. Breton pocestuje 29. novembra do Berlína, aby so Scholzovou vládou prediskutoval dôsledky zákona o znižovaní inflácie, ako aj priemyselnú politiku a energetické opatrenia.
Scholz koncom minulého mesiaca prvýkrát naznačil, že EÚ možno bude musieť reagovať na zákon USA vlastným znížením daní a štátnou podporou, ak rokovania s Washingtonom nedospejú k riešeniu. Podporil podobné plány francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa má stretnúť s J. Bidenom 1. decembra vo Washingtone.
Negatívne ekonomické správy, ako napríklad, že automobilka Tesla pozastavuje plány na novú továreň na batérie v Nemecku a namiesto toho investuje v USA, alebo oceliarsky výrobca ArcelorMittal čiastočne zatvára svoje prevádzky v Nemecku, zvýšili v Berlíne výzvy, aby zvážili väčšiu štátnu podporu s cieľom čeliť nastolenému trendu.
Hoci oficiálna vládna línia zostáva, že Berlín stále drží nádej na možnosti vyjednávania s Washingtonom, niektorí európski predstavitelia tvrdia, že by sa dalo zvýšiť stimuly pre priemyselné odvetvia, aby umiestnili výrobu ekologických technológií v Európe.
Na prvom mieste sú naše silné stránky
Hovorca nemeckého ministerstva hospodárstva uviedol, že vzhľadom na výzvy vyplývajúce zo zákona o znižovaní inflácie „budeme musieť prísť s vlastnou európskou odpoveďou, ktorá na prvé miesto postaví naše silné stránky... Cieľom je konkurencieschopné premiestnenie tvorby zelených hodnôt v Európe a posilniť naše vlastné výrobné kapacity.“
Hovorca však varoval, že USA aj EÚ „musia dávať pozor, aby neexistovali preteky o dotácie, ktoré by bránili najlepším nápadom presadiť sa na trhu“ a dodal: „Zeleným projektom sa najlepšie darí v spravodlivej konkurencii.“
Jednou z dôležitých podmienok, ktorá by mohla pomôcť Nemecku a EÚ zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a zabrániť tomu, aby globálny systém voľného obchodu upadol do protekcionistických tendencií, by bolo zabezpečiť, aby všetky štátne dotácie EÚ zostali v súlade s pravidlami WTO. To znamená, na rozdiel od zákona USA, že tieto dotácie nebudú diskriminovať miestnych a zahraničných výrobcov.
Oddelenie eurokomisie pre hospodársku súťaž v Bruseli tiež jasne vyjadrilo, že na pripravované návrhy sa pozerá otvorenie. „Nie sú a priori vylúčené žiadne nástroje,“ pokiaľ ide o reakciu EÚ na americké dotácie, uviedol zástupca generálneho riaditeľa ministerstva pre štátnu pomoc Ben Smulders.
Ďalšie dôležité správy
