Prorektor Vysokej školy ekonomickej v Prahe Pavel Hnát neočakáva, že by mohlo v dôsledku vojny dôjsť k politickej nestabilite v krajinách západnej Európy či USA.
Hovorí však o akomsi sklamaní z globalizácie, s ktorým sa podľa neho stretne približne polovica západných spoločností. Tému rozobral relácii Českého rozhlasu.
Najrizikovejšie je to v Spojených štátoch
„Globalizácia v ľuďoch vyvoláva dojem, že nemôžu využiť príležitosti, ktoré dostávajú. A týchto sklamaných je toľko, že voľby dopadajú 50 na 50, takže sa robia rôzne opatrenia. Pri ďalšej eskalácii, neistote a veľkej inflácii z toho všetkého môžu byť veľmi nepríjemné politické konsekvencie,“ spresňuje.
Za najrizikovejšiu považuje situáciu v Spojených štátoch, kde je spoločnosť veľmi polarizovaná.
Podľa Hnáta stačí len málo k tomu, aby to prerástlo v niečo horšie. „Je to určitá kríza leadershipu, nechcem hovoriť vodcovstvo, pretože to slovo je trošku sprofanované. Týka sa to, samozrejme, aj Česka,“ vysvetľuje.
A čo hnojivá?
Hnát tiež uviedol, že aj napriek tomu, že Rusko nie je žiadny ekonomický gigant, jeho strategická úloha je v mnohých ohľadoch nezastupiteľná.
Zastáva názor, že plyn a ropa nie sú jediným problémom.
„Plyn nahradíme, ale hnojivá a všeobecne plodiny bez Ruska a Ukrajiny, ktoré ich nevyvezú, nezasejú, nepohnoja, jednoducho nenahradíme. Rovnako množstvo prvkov, ktoré budeme potrebovať pre našu, v úvodzovkách, zelenú transformáciu,“ vyjadril sa pre Český rozhlas.
Ďalšie dôležité správy
