NBS: Rizikom pre finančný sektor je vplyv koronakrízy aj zlyhané úvery

Negatívny vývoj v zahraničí v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu, možné zlyhávanie úverov či zhoršenie financovania úverov. Toto sú podľa Národnej banky Slovenska (NBS) hlavné riziká pre finančný sektor na Slovensku. Vyplýva to zo správy NBS o finančnej stabilite, ktorú zverejnila v utorok.

„Z globálneho hľadiska bolo dôležité, že významné európske inštitúcie, centrálne banky, vlády dokázali na pandémiu reagovať. Avšak ani táto promptná reakcia nezmenila nič na skutočnosti, že sa nachádzame na prahu globálnej recesie,“ uviedol v utorok na tlačovej konferencii člen Bankovej rady NBS a výkonný riaditeľ úseku obozretného dohľadu Vladimír Dvořáček.

Banky na Slovensku vstupujú do krízy, spôsobenej pandémiou nového koronavírusu, s oslabenou ziskovosťou, ale veľmi silnou kapitálovou pozíciou. Finančné domy sa totiž správali obozretne a ponechali si zisky z minulého roka.

„Slovenské banky sú na krízu dobre pripravené. Majú dostatok kapitálu a likvidity. Rizikom je však nárast zlyhaných úverov. Dôležitú úlohu zohralo to, že sa prijali opatrenia, aby zlyhané úvery nezačali rásť okamžite,“ podotkol V. Dvořáček.

Stresové testovanie, ktoré uskutočnila NBS, ukázalo, že bankový sektor by mal zvládnuť aj výrazný nárast strát. Tie by sa však mohli výraznejšie prejaviť až v budúcom roku. Rizikom pre bankový sektor je zhoršená dostupnosť financovania reálnej ekonomiky.

„Sprísňujú sa podmienky poskytovania retailových úverov pre domácnosti. Je dôležité, aby sa prijali opatrenia aj na úrovni vlády. Tok úverov z bánk bude závisieť od dostupnosti vládnych garančných schém,“ podotkol V. Dvořáček.

Napríklad, pri úveroch na bývanie je sprísňovanie podmienok selektívne. Vplyv na úverovanie bude mať aj vývoj na trhu nehnuteľností. Na zmiernenie negatívnych vplyvov vo finančnom sektore podľa NBS pomohli viaceré opatrenia. Medzi ne napríklad patrí odklad splátok úverov, zrušenie plánovaného zvýšenia proticyklického vankúša pre finančné domy, dočasné úľavy z kapitálových požiadaviek či garančné schémy pre nové úvery.

Okrem toho podľa národnej banky pomáhajú aj opatrenia Európskej centrálnej banky, ktorá zlacnila a zjednodušila prístup bánk k dlhodobým zdrojom. Pomohli aj vládne opatrenia pod názvom lex korona, ktoré boli zamerané na stlmenie nárastu nezamestnanosti, ako aj fiškálne stimuly pre podnikateľskú sféru.

NBS však upozorňuje, že budú potrebné ďalšie opatrenia. Medzi ne sa zaraďuje zrušenie bankového odvodu, ktorý sa tiež podpisuje pod pokles ziskovosti bánk. Do budúcnosti je podľa Dvořáčka potrebné, aby sa zabezpečila ziskovosť slovenských bánk.

„Bez zdravých bánk nedôjde ani k oživeniu ekonomiky,“ priblížil V. Dvořáček. Podľa NBS by sa mala urýchliť aj implementácia garančnej schémy na podporu úverov podnikom. NBS upozorňuje aj na potrebu konzervatívnej dividendovej politiky bánk aj v ďalšom roku, ako aj na potrebu monitorovať schopnosť klientov začať splácať úvery po ukončení odkladu splátok.

Národná banka preto bude vykonávať od júla tohto roka do decembra prieskum, ktorý má ukázať, ako veľmi na domácnosti vplýva koronakríza, a aká je ich schopnosť splácať úvery, a to aj po tom, ako im skončí obdobie odkladu splátok.

„Niektoré skupiny domácností vstupujú do krízy v oslabenej pozícii. Ukazuje sa, že veľká časť domácností je citlivá na vývoj. Ak by neboli prijaté žiadne opatrenia zo strany štátu, tak zo všetkých domácností, ktoré by boli v problémoch, by ich bolo 6,2 percenta,“ podotkol riaditeľ odboru dohľadu na makroúrovni v NBS Marek Ličák.

Odklad splátok úverov však podľa neho pomohol znížiť riziko budúceho nesplácania úverov. V prípade úverovania podnikov sa tiež začali sprísňovať úverové štandardy.

„Úverové štandardy sa sprísňovali od začiatku krízy pri nových úveroch. Dopyt podnikov je veľký v dôsledku výpadku likvidity. Vzniká určitá nerovnováha, vidíme však opatrnosť bánk, čo je prirodzené,“ dodal M. Ličák.