Pred nadchádzajúcim summitom NATO to dnes napísal denník The Times, podľa ktorého sú vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu a ruských vyhrážkach voči Litve znepokojujúce najmä neveľké zásoby zbraní a vojenskej techniky v členských krajinách aliancie.
Vojenské jednotky nestačia
Na summite v Madride, kde sa predstavitelia štátov NATO stretnú na budúci týždeň, budú pobaltské štáty požadovať zvýšenú prítomnosť aliančných jednotiek v regióne - a po práve, píše The Times.
Podľa listu je práve teraz, keď je Rusko zaneprázdnené svojou vojnou na Ukrajine, príležitosť v Estónsku, Litve a Lotyšsku posilniť sily NATO. Tie by v prípade, že by Moskva zvažovala rozšírenie svojej agresie ďalej na západ, mohli poslúžiť ako odstrašujúci prostriedok.
Samotné vojenské jednotky však nestačia, ak nemôžu dlhodobo bojovať.
„Konflikt na Ukrajine ukázal na nedostatok vybavenia a munície, ako aj na nedostatok výrobných kapacít v rámci NATO," píše The Times.
To je aj jedným z dôvodov, prečo Západ dodáva Ukrajine vojenské vybavenie pomalšie, ako sľuboval - mnohým krajinám chýba vybavenie pre ich vlastnú obranu. Spojené štáty napríklad Ukrajine odovzdali 7 000 protitankových striel Javelin, čo je zhruba tretina amerických zásob.
Budú sa snažiť vzniknuté napätie znížiť
Americká zbrojárska spoločnosť Lockheed Martin ale má kapacitu vyrobiť len 2 100 rakiet ročne, uvádza britský think-tank Royal United Services Institute (RUSI).
Pri jednom minuloročnom cvičení Británie v simulovanej vojne došla munícia po ôsmich dňoch, píše The Times, podľa ktorého by americká ročná produkcia munície sotva pokryla dva týždne bojov na Ukrajine. O zužujúcej sa zásobe zbraní, ktoré možno poskytnúť Ukrajine, hovoril vo štvrtok aj český premiér Petr Fiala po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
Na zraniteľnosť Pobaltia upozornil spor o ruskú kaliningradskú enklávu, kam Litva minulý týždeň zakázala prevážať tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie Európskej únie.
Rusko Vilnius následne obvinilo z blokády a sľúbilo odvetné kroky. Podľa diplomatických zdrojov The Times sa EÚ bude snažiť vzniknuté napätie znížiť.
Podľa západných analytikov je najviac zraniteľným miestom 100 kilometrov dlhý koridor na poľsko-litovskej hranici, ktorý oddeľuje Kaliningrad od Bieloruska - spojenca Moskvy. Ak by Rusko tento koridor obsadilo, pobaltské štáty by odrezali od zvyšku NATO a EÚ.
Estónska premiérka Kaja Kallasová tento týždeň poznamenala, že stratégia NATO v prípade invázie počíta s tým, že by územie späť dobyla do 180 dní. Vzhľadom na to, že vojna na Ukrajine trvá už 121 dní, je jasné, že takto navrhnutá stratégia Estóncov znepokojuje, dodáva The Times.
Ďalšie dôležité správy
