Tohtoročné sucho – považované za najhoršie v Európe za najmenej 500 rokov – spôsobilo zmätok v poľnohospodárstve na veľkej časti kontinentu; v rámci toho vyprahnuté slnečnicové polia v Maďarsku, zníženie úrody olív v Španielsku najmenej o tretinu a ohrozenie prežitia výroby medu v Rumunsku.
Keďže zmena klímy prináša čoraz nepredvídateľnejšie a extrémnejšie počasie, poľnohospodári sa snažia adaptovať. Rastúci počet európskych zákonodarcov tvrdí, že spása môže byť na dosah v podobe geneticky upravených super plodín, píše web politico.eu.
„Techniky na úpravu génov sú skvelým nástrojom na zabezpečenie toho, že plodiny potrebujú menej vody, menej prípravkov na ochranu rastlín a hnojív a sú odolnejšie voči klimatickým zmenám,“ povedal španielsky minister poľnohospodárstva Luis Planas na minulomesačnom stretnutí ministrov poľnohospodárstva EÚ v Prahe. Jeho nadšenie pre odrody odolné voči suchu zdieľalo niekoľko ďalších ministrov aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski.
Treba im dať šancu
Biotechnologickí a agrochemickí giganti ako Bayer a Corteva, ako aj nespočetné množstvo menších spoločností a výskumných ústavov, tvrdia, že ich vedci môžu využiť nástroje na úpravu génov, ako je CRISPR-Cas9, aby presne vytvorili plodiny schopné odolať aj tým najtvrdším podmienkam. Potrebujú len regulačné orgány EÚ, aby im dali šancu.
V súčasnosti má EÚ jedny z najprísnejších pravidiel na svete, pokiaľ ide o schvaľovanie geneticky upravených plodín. GMO zostáva medzi vládami aj občanmi rozdeľujúcou témou. V dôsledku toho sa kdekoľvek v bloku pestuje iba jedna geneticky modifikovaná plodina – odroda kukurice odolná voči hmyzu, a to iba v Portugalsku a Španielsku.
Zástancovia úpravy génov však tvrdia, že táto technológia nie je nič iné ako tradičná genetická modifikácia, pretože si nevyžaduje vloženie cudzieho genetického materiálu do DNA plodiny. Vedci z tohto odvetvia tvrdia, že rastliny upravené génom by boli prakticky totožné s rastlinami získanými pomocou konvenčných metód šľachtenia – iba táto technológia im umožňuje získať špecifické vlastnosti, ako je odolnosť voči suchu alebo škodcom, s oveľa väčšou presnosťou.
„Úpravu genómu môžete využiť na preusporiadanie DNA, ktorá tam už je,“ povedal globálny regulačný vedúci pre ochranu plodín v americkej poľnohospodárskej chemickej a semenárskej spoločnosti Corteva Reza Rasoulpour. „Ide len o to urýchliť to, čo by sa prirodzene stalo v konvenčnom chove.“
Ako s konvenčnými plodinami
Z tohto dôvodu sa priemysel domnieva, že s plodinami upravenými génmi by sa malo zaobchádzať rovnako ako s konvenčnými. Ale v roku 2018, na zdesenie spoločností a výskumníkov, ktorí dúfajú v ich veľký prielom, najvyšší súd EÚ rozhodol, že geneticky upravené plodiny by mali byť naďalej regulované existujúcim rámcom GMO – s jeho prísnymi mechanizmami hodnotenia rizika a požiadavkami na označovanie.
Rozhodnutie podnietilo Európsku komisiu, aby o tri roky neskôr vydala štúdiu, v ktorej dospela k záveru, že regulačný rámec už nevyhovuje svojmu účelu – v neposlednom rade preto, že bol prijatý v roku 2001, dávno predtým, ako boli vynájdené nástroje na úpravu génov, ako je CRISPR-Cas9.
Štúdia komisie uviedla, že používanie technológií na úpravu génov vyvoláva etické obavy, „rovnako však aj premeškanie príležitostí v dôsledku ich nevyužívania“.
Chystá sa nový rámec
Teraz komisia zvažuje nový regulačný rámec pre plodiny získané prostredníctvom technológií na úpravu génov, ktoré nazvala „nové genomické techniky“ (NGT). Návrh sa očakáva v prvej polovici budúceho roka.
Biotechnologický priemysel EÚ tvrdí, že rámec by priniesol veľmi potrebnú jasnosť a rýchle investície do výskumu génovo upravených odrôd plodín. Nariadenie musí byť oveľa menej prísne ako súčasné pravidlá GMO, aby bolo účinné. V ideálnom prípade by sme mali nasledovať príklady krajín ako USA alebo Japonsko s úplným zrušením regulačného dohľadu.
Petra Joraschová z lobistickej skupiny Euroseeds pre šľachtenie rastlín uvádza: „Naše malé a stredné spoločnosti skutočne zaostávajú, pretože si nemôžu dovoliť systém podobný GMO.“
Environmentálne skupiny, malí farmári a ekologickí poľnohospodári však okrem iného tvrdia, že umožnenie uvedenia technológií na trh EÚ bez primeraných obmedzení so sebou nesie etické a zdravotné riziká. Hrozí podľa nich, že gro potravinového systému budú mať pod kontrolou vybrané podniky – iba dve spoločnosti, Corteva a Bayer, kontrolujú 40 percent svetového komerčného trhu s osivami.
Sucho robí problémy
V skutočnosti, napriek laxnejšej regulácii v iných častiach sveta, žiadna spoločnosť nedokázala prísť s plodinou odolnou voči suchu pomocou technológií na úpravu génov. Poľnohospodári v Argentíne pestujú geneticky upravenú pšenicu, ktorá je schopná vydržať suchšie podmienky, ale rastlina je GMO, pričom časti jej DNA sú zostavené zo slnečnice.
Ty Vaughn, ktorý vedie výskum rastlinnej biotechnológie v spoločnosti Bayer uvádza, že tolerancia sucha je extrémne zložitá záležitosť. „Musíte pochopiť fyziológiu rastlín do mnohých detailov. Génov, ktoré by sa mohli podieľať na dosiahnutí tolerancie voči suchu, je veľa. A je dôležité analyzovať a otestovať, ako to funguje v rôznych prostrediach.“
To je dôvod, prečo niektorí skeptici spochybňujú schopnosť technológie splniť svoje tvrdenia.
Minulý týždeň komisia navrhla, že geneticky upravené plodiny neprejdú dereguláciou. „Musíme sa uistiť, že technológia je bezpečná. Nejako musíme dosiahnuť správnu rovnováhu,“ povedala predstaviteľka EÚ zodpovedná za regulačný návrh Claire Buryová minulý týždeň na summite POLITICO Future of Food and Farming Summit v Paríži. „To, čo hľadáme, je primerané posúdenie rizika pre NGT, takže to znamená, že by sme to úplne nezrušili.“ Viem, že v iných jurisdikciách boli o niečo radikálnejší, ale máme pocit, že by to malo byť primeranejšie.“
Ďalšie dôležité správy
