Pokiaľ vláda nezačne znižovať štrukturálny deficit štátneho rozpočtu, hrozí Slovensku do konca tejto dekády trojnásobný rast úrokových nákladov na obsluhu štátneho dlhu zo súčasných 0,8 percenta hrubého domáceho produktu na 2,3 percenta HDP. Upozornili na to analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) Marek Kálovec a Juraj Šuchta.
Hrozba historického dlhu
Aktuálna úroková sadzba na desaťročnom slovenskom dlhopise vzrástla oproti koncu roka 2021 až o dva percentuálne body a rast je zrejmý aj na dlhopisoch s kratšou splatnosťou. „Nárast celkových úrokových nákladov v najbližších rokoch dočasne absorbuje nahromadená hotovostná rezerva počas pandémie a dosiahnuté predĺženie splatnosti súčasného portfólia dlhu. V dlhodobom horizonte však už úrokové náklady bez adekvátnej reakcie vlády citeľne porastú," zdôraznili analytici.
Pokiaľ vláda deficit nezačne znižovať, zadlženie Slovenska zároveň presiahne historických 70 percent HDP. „Naopak, postupné ozdravenie verejných financií znižovaním štrukturálneho deficitu o 0,5 percenta HDP každoročne až do mierneho prebytku by náklady na obsluhu dlhu stabilizovalo a dlh dostalo na udržateľnú trajektóriu," dodali analytici.
Zmeny na finančných trhoch
Slovensko v poslednej dekáde čelilo mimoriadne priaznivým podmienkam na finančnom trhu, keď od roku 2014 zaznamenalo na desaťročných dlhopisoch priemernú úrokovú mieru na úrovni okolo 0,6 percenta ročne. Priemerný výnos emisií dlhopisov za posledných desať rokov klesol o 3,7 percentuálneho bodu. Od roku 2022 sa situácia na finančných trhoch z pohľadu refinancovania štátu výrazne mení, keď Európska centrálna banka v reakcii na stúpajúcu infláciu najprv ukončila programy nákupu aktív a neskôr zdvihla aj úrokové sadzby.
V nasledujúcich troch rokoch úrokové náklady narastú, stále však budú podľa analytikov v pomere k HDP pod historickým priemerom. Do roku 2025 sa prefinancuje vyše 20 percent hrubého dlhu, čo sa už prejaví na vyšších úrokových nákladoch. Aktuálny rozpočet verejnej správy predpokladá úrokové náklady v roku 2025 v objeme 1,4 percenta HDP, stále pod historickým priemerom, a pre rozpočet by zatiaľ nemali predstavovať vážnejší problém.
„Na dlhodobom horizonte a bez adekvátnej reakcie vlády by už mohli úrokové náklady aj dlh neudržateľne rásť," priblížili analytici. Naopak, za predpokladu ozdravenia verejných financií od roku 2024 sa úrokové náklady a vývoj dlhu stabilizujú. „Hoci po roku 2025 by aj po začatí ozdravovania verejných financií došlo k postupnému rastu nákladov na správu dlhu, ich vývoj by nebol dramatický a na horizonte 2030 by sa úrokové náklady stabilizovali okolo úrovne 1,6 percenta HDP," spresnili analytici.
Ďalšie dôležité správy
