Nákladovosť mýtneho systému má výrazne klesnúť, pričom suma 40 miliónov eur za výber mýta, ktorá je v cenovej úrovni roku 2009, nepredstavuje reálnu výšku nákladov roku 2022. Pre TASR to uviedla Národná diaľničná spoločnosť v reakcii na pondelkové vyjadrenie Nadácie Zastavme korupciu, ktorá kritizovala vedenie NDS za predĺženie mýtnej zmluvy so spoločnosťou SkyToll o ďalšie dva roky. Nadácia ju považuje za nevýhodnú a predraženú o desiatky miliónov eur.
„Je to ekonomický nezmysel. Dochádza k nezmyselnému porovnávaniu, pretože prepočítavať konverzným kurzom je nezmyselné. Z verejne dostupných materiálov k zmluve k elektronickému mýtnemu systému je zrejmé, že v cenovej úrovni roku 2009, keď bola ponuka spoločnosti SkyToll predkladaná, bola táto základná ročná cena služby pre roky 2023 aj 2024 pôvodne (ešte v roku 2009) dohodnutá vo výške 82,98 milióna eur bez DPH," uviedla hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.
Podľa hovorkyne NDS to znamená, že keby NDS nedohodla v decembri 2022 zľavu, musela by ročne platiť túto sumu ešte zvýšenú o valorizáciu, čo by pri cenovej úrovni roku 2022 predstavovalo sumu 103,64 milióna eur. „Táto suma je jediná relevantná na porovnanie ročnej ceny služby pred vyjednanou zľavou a po vyjednanej zľave," dodala.
NDS zároveň dodáva, že nákladovosť mýtneho systému sa má výrazne znížiť. „NDS realizuje všetky kroky k tomu, aby to dosiahla v blízkej dobe. Aktuálne smerujeme k finálnej dohode so spoločnosťou SkyToll o odkúpení kontrolného systému, takzvaného 'enforcementu'. To tvorí výraznú časť služieb, ktoré pre nás terajší výberca mýta poskytuje. Enormné prieťahy v tendri na nové mýto síce spôsobili, že na nový mýtny systém nabehneme napriek našim ambíciám neskôr, aktívne však pracujeme na tom, aby nákladovosť klesala. Uvedenými krokmi smerujeme k naplneniu záväzku vlády v programovom vyhlásení," dodala Žgravčáková.
Nadácia Zastavme korupciu zároveň v pondelok avizovala, že podá podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý žiada, aby preveril, či zmenou cenových kalkulácií cez dodatok NDS neporušila zákon. Hovorca úradu Jozef Gabík sa v reakcii pre TASR vyjadril, že vzhľadom na to, že ide o živé konanie, sa úrad k tejto veci nemôže bližšie vyjadrovať. „Dovoľujeme si však poukázať na skutočnosť, že ÚVO má zákonnú kompetenciu kontrolovať len dodržiavanie zákona o verejnom obstarávaní. Samotnú hospodárnosť či výhodnosť dodatku má kompetenciu kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad SR," dodal.