Najväčšou obeťou sankcií proti Rusku je Slovensko, tvrdí Kmec

V rámci Európskej únie (EÚ) sa v čase krízy v oblasti energetiky očakáva miera nacionalizácie, ktorú bolo možné vidieť aj počas pandémie covidu-19. Dôvodom je teraz rusko-ukrajinský konflikt a dosah sankcií na štáty Európskej únie. „Predpokladám, že eurokomisia bude čoraz viac aktívnejšia v tejto súvislosti, aby sme si vytvorili funkčný princíp solidarity,“ povedal Peter Kmec (Hlas-SD) v diskusnej relácii Karty na stôl.

Táto zima podľa neho naučí ľudí byť solidárnymi, keďže prichádzajú veľmi ťažké časy. „Predovšetkým Slovensko, Česko a Nemecko sa ocitnú v situácií, kde nás Putin môže vydierať veľmi silne a veľmi citlivo. Takže sa musíme modliť, aby bola zima mierna,“ dodal bývalý diplomat s tým, že treba dúfať v to, že ruské sankcie nebudú citeľné natoľko, aby bolo potrebné vypínať niektoré oblasti priemyslu.

Prinášajú sankcie ovocie?

Šesť sankčných balíkov už EÚ schválila, o siedmom sa v súčasnosti rokuje. Prinášajú však sankcie želaný efekt? Podľa P. Kmeca sú ich dosahy na jednotlivé členské štáty EÚ rozdielne, pričom ich najväčšími obeťami sú Slovensko, Česko a Nemecko.

„Ak si porovnáte základné makroekonomické čísla, tak dosahy sankcií na Slovensko a Ruskú federáciu sú takmer rovnaké, čo sa týka prepadu hrubého domáceho produktu (HDP) alebo inflácie,“ vysvetlil P. Kmec s tým, že najväčšou obeťou sankčného režimu je podľa neho zo spomínaných krajín práve Slovensko.

Kompetentní musia zvážiť postupy

Skôr či neskôr bude podľa P. Kmeca potrebné prehodnotiť uvalené sankcie aj nátlak medzinárodného spoločenstva na Ruskú federáciu, sadnúť si s Ruskom za jeden stôl a začať rokovať o mieri. To však podľa neho závisí aj od toho, ako dlho bude Ukrajina ochotná odolávať ruskej agresii.

Či sú sankcie uvalené na Rusko naozaj efektívne, a či robí slovenská vláda v čase krízy dosť pre vlastných obyvateľov, to sa dozviete v rozhovore.

Ďalšie dôležité správy