Najväčší daňoví migranti zrejme dostanú milosť. Signatárske krajiny sa zľakli D. Trumpa

Trumpovo víťazstvo v amerických voľbách ohrozuje globálnu dohodu o zavedení minimálnej korporátnej dane. Odborníci sa zhodujú, že krajiny OECD, ktoré predtým s návrhom súhlasili, sa budú zdráhať aplikovať nové pravidlá zo strachu pred odvetou Trumpovej administratívy. Cieľom dohody bolo zastaviť niektoré z najväčších svetových firiem pri presúvaní ziskov cez hranice, aby sa vyhli plateniu daní.

Dohodu o jednotnej dani pre korporácie z roku 2021 začiatkom tohto roka implementovalo niekoľko signatárskych krajín; okrem členských štátov EÚ to bolo aj Spojené kráľovstvo, Nórsko, Austrália, Južná Kórea, Japonsko a Kanada. Mala priniesť dodatočné daňové príjmy 192 miliárd dolárov ročne od nadnárodných spoločností vrátane amerických. Aj keď Washington túto dohodu ešte nezaviedol do platnosti, bol tiež jej signatárom.

Obchádzanie daňových povinností najväčšími firmami – osobitne digitálnymi gigantami ako Facebook, Microsoft a Google – označil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik za „obrovský problém svetovej ekonomiky, ktorý vytvára zásadné ekonomické nerovnosti“.

Zo zloženia novej Trumpovej vlády je podľa neho zrejmé, že v nej dostanú kreslá takzvaní jastrabi, a to nielen v zahraničnej, ale aj v ekonomickej politike. „Sem patria aj technologickí miliardári, ktorých primárnym záujmom je čo najnižšie zdaňovanie. To bol dôvod, prečo podporovali Trumpa a teraz sa budú snažiť svoju pozíciu využiť“.

Za šéfov nového Oddelenia pre zabezpečenie efektívnosti vlády (Department of government efficiency) si D. Trump vybral Elona Muska a niekdajšieho republikánskeho kandidáta Viveka Ramaswamyho. M. Búlik si myslí, že sa teraz môže ľahko stať, že aj napriek už podpísanej dohode v desiatkach krajín a platnom záväzku sa nové pravidlá jednotnej dane nebudú uplatňovať.

Podľa dát OECD je v súčasnosti priemerná daň z príjmov firiem v 181 krajinách 23,45 percenta, resp. 25,67 percenta, ak sa počíta vážený priemer podľa HDP. Avšak ďalších 15 krajín nemá zavedenú vôbec žiadnu daň z príjmov, iné ju majú podpriemernú.

Príkladom veľkých daňových únikov z nedávnej minulosti je spoločnosť Apple. Súdny dvor Európskej únie v septembri rozhodol v dlhoročnom právnom spore o tom, že Apple profitoval z nespravodlivých daňových výnimiek v Írsku. Výsledkom je, že americký technologický gigant bude musieť írskym daňovým orgánom zaplatiť 13 miliárd eur spolu s viac ako miliardou eur úrokov, čo predstavuje 4,8 percenta ročného národného dôchodku krajiny.

Írsko už od 50. rokov minulého storočia využíva konkurenčné sadzby korporátnej dane na prilákanie zahraničných firiem. Aj keď počas krízy začiatkom minulej dekády došlo k ostrým škrtom vo verejných výdavkoch a zvýšeniu iných daní, korporátna daň zostala na úrovni 12,5 percenta.

Podobné praktiky prevádzajú mnohé nadnárodné spoločnosti; okrem technologických gigantov aj americká kaviarenská sieť Starbucks, finančná divízia automobilky Fiat či firmy vlastnené brazílskym gigantom na hovädzie mäso JBS.

OECD prostredníctvom hovorcu uviedla, že bude pokračovať v spolupráci so všetkými krajinami na zabezpečení spravodlivého a pravidlami riadeného medzinárodného daňového systému.

Ďalšie dôležité správy