Ruská invázia na Ukrajinu ponecháva v neistote aj región Zakaukazsko. Konflikt paradoxne zvýšil pravdepodobnosť ďalších bojov, ale aj dosiahnutie mieru v tejto oblasti medzi Kaspickým a Čiernym morom. Región bol v roku 2020 dejiskom brutálnej vojny medzi Arménskom a Azerbajdžanom o sporné územie Náhorného Karabachu - arménskej enklávy v Azerbajdžane - a priľahlých regiónov. Téme sa venuje na svojej internetovej stránke magazín Foreign Affairs.
Počas 44-dňovej vojny zahynulo približne 7 000 ľudí a Azerbajdžan spôsobil Arménsku zdrvujúcu porážku, čím zvrátil územné straty, ktoré utrpel v bojoch v 90. rokoch. Vojna zanechala nevyriešené otázky, pretrvávajúce spory a tlejúce napätie.
V marci, keď ukrajinské sily použili na odrazenie Rusov turecké bezpilotné lietadlá Bayraktar, Azerbajdžan zaútočil dronmi rovnakého typu na arménske jednotky v Karabachu.
Postavenie Moskvy spochybnené
V súčasnosti, keď Rusko uviazlo vo vojne na Ukrajine, je ústredné postavenie Moskvy pri urovnaní tohto konfliktu, považujúc ho za svoju sféru vplyvu, spochybnené. Medzi Arménskom a Azerbajdžanom prebiehajú mierové rozhovory pod záštitou Európskej únie. V máji sa v Bruseli stretli arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Predseda Európskej rady Charles Michel označil rozhovory za „produktívne“.
Nad týmito rokovaniami však visí tieň vojny na Ukrajine, poznamenal Foreign Affairs. Kremeľ pomohol v novembri 2020 uzavrieť dohodu o prímerí, na základe ktorej vyslal mierové sily do Karabachu. Rusko je najbližším vojenským a ekonomickým spojencom Arménska a dva dni pred inváziou na Ukrajinu podpísalo partnerskú dohodu s Azerbajdžanom, v ktorej deklaruje priateľstvo a sľubuje hlbšiu ekonomickú spoluprácu.
Momentálne neúspechy Ruska na Ukrajine však obmedzili schopnosť Moskvy premietať moc vo svojom susedstve. Predstavitelia armády a diplomacie sú rozptýlení, miestne mocnosti tak môžu ľahšie ignorovať pokyny či hrozby Moskvy.
Podľa Foreign Affairs práve tieto obmedzenia môžu pomôcť vysvetliť, prečo došlo k nárastu násilia v Karabachu a jeho okolí a prečo EÚ nahradila Rusko ako hlavného sprostredkovateľa medzi stranami konfliktu. Umenšená úloha Ruska spôsobila nestabilitu, no zároveň dáva Arménsku a Azerbajdžanu príležitosť, ak sa jej chcú chopiť, pracovať na definitívnej a historickej mierovej dohode.
Súboj Titanov
Magazín poznamenal, že „titánsky boj" Európy s Ruskom o Ukrajinu vylučuje akúkoľvek formálnu spoluprácu s Moskvou na Kaukaze, napriek tomu je účasť Moskvy nevyhnutná.
Rusi, pokračoval Foreign Affairs, sa naježili na to, čo označujú za pokus Západu „uniesť mierový proces", ktorý sami spustili. V apríli ruské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo „nehanebné pokusy EÚ privlastniť si predmet známych rusko-azerbajdžansko-arménskych dohôd“, ktoré boli uzavreté v novembri 2020.
Moskva a Brusel sa však pravdepodobne dokážu zhodnúť na väčšine podstatných bodov - okrem otázky prvenstva Ruska ako sprostredkovateľa. Západné krajiny ticho podporujú ruské mierové sily v Karabachu ako stabilizačný faktor - a okrem toho nikto iný nie je pripravený prevziať túto úlohu. Nepochybne však majú otázky, čo sa stane, keď sa ruská misia v roku 2025 skončí.
Priestor na mier
Magazín Foreign Affairs v závere konštatuje, že po prvý raz po rokoch majú teraz obe strany konfliktu vďaka sprostredkovaniu zo strany EÚ priestor na dosiahnutie mierovej dohody. Ale to všetko sa môže ľahko rozptýliť, najmä vzhľadom na nestabilné geopolitické prostredie. V najbližších mesiacoch sa teda ukáže, či sa obe strany konfliktu rozhodnú čo najlepšie využiť šancu na dosiahnutie nepolapiteľného mieru.
Ďalšie dôležité správy
