Európskou úniou otriasa korupčný škandál, no podľa agentúry Bloomberg je to iba začiatok.
Belgická polícia pri domových prehliadkach v kauze korupcie v europarlamente zaistila takmer 1,5 milióna eur. Medzi obvinenými, ktorých úrady v tejto súvislosti zadržali, je aj grécka europoslankyňa a teraz už bývalá podpredsedníčka EP Eva Kailiová. Tej mal Katar posielať peniaze výmenou za jej podporu v rámci europarlamentu.
Škandál, prirodzene, nadchol politikov z tábora euroskeptikov a eurokratom spôsobuje vrásky na čele. Predsedníčka EP Roberta Metsolová ho označila za útok na európsku demokraciu.
Podľa Bloombergu môže ísť o akýsi pokus vytvoriť paralelu medzi braním úplatkov a útokom na budovu Kapitolu či nemeckým pokusom o puč. Nie je to však tak úplne na mieste, dodáva agentúra.
Ak aj Kailiová brala úplatky, tak len ťažko bude prvou političkou v histórii ľudstva, ktorá sa zapredala. Okrem toho je otázne, či má europarlament vôbec nejakú váhu.
Inštitučný zmätok
Z hľadiska významu tejto inštitúcie teda možno úplatky chápať ako zvrátený druh komplimentu. Zo škandálu vyplýva, že niekto vo svete si myslí, že členovia EP sú hodní korupcie. Inštitúcia teda musí v rámci EÚ disponovať určitou mocou.
Realita je však oveľa fádnejšia. EÚ síce v oblasti svetového obchodu a pár iných oblastiach hrá veľkú úlohu, no europarlament ako jedna z jej siedmich inštitúcií dokáže chod bloku ovplyvniť iba do určitej vymedzenej miery.
Slabou inštitúciou ostáva najmä z toho dôvodu, že EÚ nemá záujem zmeniť sa na „Spojené štáty európske“. Namiesto integrácie členských štátov blok zamestnávajú zložité postupy plné byrokracie a zmätku.
Podľa Bloombergu si stačí spomenúť na Radu EÚ a Európsku radu, ktoré si obyvatelia bloku medzi sebou často mýlia. Niekedy si ich dokonca zamieňajú s Radou Európy, no tá s EÚ nemá nič spoločné.
Väčšina voličov z 27 krajín bloku teda netuší, čo sa v ktorej inštitúcii deje a kto ich v rámci nich zastupuje, dodáva agentúra. Európsky parlament nie je výnimkou.
Je len na obtiaž?
Ďalším faktorom, ktorý hrá v neprospech europarlamentu, je jeho veľkosť. S viac než 700 poslancami patrí medzi jeden z najväčších legislatívnych orgánov na svete. Okrem toho je domovom celej armády byrokratov a tlmočníkov, ktorí sa musia postarať o preklad medzi 24 oficiálnymi jazykmi EÚ.
Netreba zabudnúť ani na „cirkus“ spojený so sťahovaním europarlamentu medzi jeho tromi sídlami – budovu má totiž v Štrasburgu, Bruseli i Luxemburgu. Presun medzi nimi blok stojí ročne milióny eur.
O kreslo v tejto inštitúcii sa navyše zaujíma mnoho národných politikov, ktorí by radi zvyšok svojej kariéry prežili v pohodlí kancelárií v Bruseli či Štrasburgu.
Ďalšie dôležité správy
