No invázia na Ukrajinu spôsobila, že sa dvaja tamojší úhlavní nepriatelia – Arménsko a Azerbajdžan – snažia vytvoriť si od Moskvy odstup. Ak bude mierová dohoda medzi Arménskom a Azerbajdžanom v otázke Náhorného Karabachu podpísaná v Bruseli a nie v Moskve, tak to pre Rusko bude znamenať ďalšiu geopolitickú prehru, píše srbský politológ Nikola Mikovic.
Stretli sa v Bruseli
Ďalší svetoví a regionálni hráči, menovite EÚ a Turecko, majú za cieľ nahradiť Rusko v úlohe sudcu, pokiaľ ide o desaťročia starý spor. Turecko už v minulosti podporilo Azerbajdžan v spore s Arménskom, ku ktorému sa Rusko správalo ako k spojencovi. No teraz, keď Kremeľ zamestnáva jeho vlastná vojna na Ukrajine, sa Turecko snaží zmeniť dynamiku situácie a normalizovať vzťahy s Arménskom aj napriek trpkej minulosti, ktorú spolu Ankara a Jerevan zdieľajú. EÚ sa zatiaľ pokúša zvýšiť svoj vplyv na Zakaukazsku.
Predseda Európskej rady Charles Michel 6. apríla inicioval stretnutie medzi azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom. Títo dvaja lídri sa stretli v Bruseli a rokovali o vykonávaní dohody o prímerí, ktorá bola uzavretá v Moskve v roku 2020. Dohoda efektívne ukončila 44-dňovú vojnu, ktorú tieto dve krajiny vedú o región Náhorný Karabach, no sporadické konflikty pretrvávajú dodnes.
Výsledkom stretnutia bolo, že Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na tom, že vytvoria výbor pre spoločnú hranicu, ktorý vymedzí hranicu medzi týmito dvomi krajinami a zaistí na nej, pozdĺž nej a v jej blízkosti stabilnú bezpečnostnú situáciu. Inými slovami, Pašinjan de facto prijal päťbodový plán Baku s cieľom normalizovať vzťahy so svojím energeticky bohatým susedom. Dokument Azerbajdžanu vyzýva, aby obe strany uznali územnú celistvosť toho druhého štátu, zdržali sa hrozieb, vymedzili hranicu a otvorili dopravné spojenia. Je však otázne, či tieto dve krajiny v blízkom čase dosiahnu dohodu o trvalom mieri.
Pašinjan sa má stretnúť s Putinom
Arménske opozičné strany sú silne proti akejkoľvek dohode, ktorá vymedzuje Náhorný Karabach ako súčasť Azerbajdžanu. Čo je ešte dôležitejšie, aj keď pozícia Ruska na svetovej scéne nie je taká silná, ako bola predtým, než Moskva začala svoju vojnu na Ukrajine, Kremeľ má v prípade Jerevanu stále významné páky.
Výsledkom dohody o prímerí z roku 2020, ktorú sprostredkovala Moskva, bolo, že s cieľom ochrániť etnických Arménov žijúcich v Náhornom Karabachu bolo do tohto regiónu umiestnených okolo 2 000 ruských vojakov. Nie je preto prekvapením, že arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzoyan 8. apríla odcestoval do Moskvy, aby sa tam stretol so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. V nasledujúcich dňoch by sa mal Pašinjan stretnúť s prezidentom Vladimirom Putinom, keďže Kremeľ sa nepochybne bude pokúšať uchovať si svoju úlohu mediátora v regióne Zakaukazsko.
Alijev však zavolal svojmu spojencovi – tureckému prezidentovi Recepovi Erdoganovi. Po druhej vojne v Karabachu sa Turecku podarilo zvýšiť svoju prítomnosť v Zakaukazsku. Moskva a Ankara zároveň založili spoločné rusko-turecké pozorovateľské centrum s cieľom monitorovať prímerie medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Na stole je normalizácia vzťahov
S prihliadnutím na novú geopolitickú realitu, pre Rusko bude náročné udržať v regióne status quo. Aj keď je Arménsko spojencom Ruska v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti a Eurázijskej únii, predstaviteľ Arménska sa nezúčastnil na hlasovaní v OSN o pozastavení členstva Ruska vo Výbore pre ľudské práva. Arménsko takisto aktívne pracuje na normalizovaní vzťahov s Tureckom aj napriek tomu, že dve tretiny arménskeho obyvateľstva je silne proti vytvoreniu diplomatických vzťahov s Ankarou.
Baku sa snaží využiť to, že Rusko sa teraz primárne sústredí na svoju vojenskú operáciu na Ukrajine s cieľom dosiahnuť pokrok v otázke Náhorného Karabachu. Z pohľadu Jerevanu by malo byť konečné usporiadanie tohto regiónu predmetom rokovaní, no podľa Baku sa táto otázka vyriešila v roku 2020, keď Azerbajdžan obnovil svoju suverenitu nad výraznou časťou tohto regiónu, ako aj priľahlými oblasťami. Ak Turecko pevne podporí Azerbajdžan, zatiaľ čo spojenec Jerevanu, Rusko, nevie pomôcť ani sám sebe, nie ešte Arménsku, tak je nepravdepodobné, že budúca mierová dohoda medzi týmito dvomi krajina bude zahŕňať osud Náhorného Karabachu.
Ďalšie dôležité správy
