A síce, že najväčší biznis v armáde od vzniku republiky, o ktorom nič nevieme, je spečatený. No skutočnosť je komplikovanejšia. Nateraz sa zdá, že ambícia národniarov využiť napätú atmosféru v Smere a prispatú verejnosť výsledkami župných volieb po týždni spľasla, pretože museli pristáť na kompromis.

Platí, že ešte minulý týždeň bol na stole materiál, ktorým sa malo kývnuť na miliardový obchod. Po pár dňoch od vtedy vláda dala súhlas „len“ na vývoj prototypov za deväť miliónov eur s možnosťou dodatočného nákupu od decembra budúceho roka za istých podmienok.

Minister obrany si pritom na tento nákup bude musieť vypýtať opäť súhlas od vlády. Píše sa to vo zverejnenom uznesení dokumentu a svedčia o tom aj vyhlásenia ministra obrany či Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií. Znie to ako víťazstvo rozumu nad pokusom o pochybný obchod, ale s optimizmom narábajme opatrne.

O čo sme múdrejší

Minulý týždeň sme vedeli, že ministerstvo obrany chce nakúpiť desiatky obrnených vozidiel na podvozku 8x8 a stovky na podvozku 4x4. Po tlaku koaličných partnerov a médií minister Gajdoš v piatok priznal, že ministerstvo je už dohodnuté na časti kontraktu s fínskym výrobcom vozdiel Patria, na ktorého platforme majú „slovenské“ transportéry 8x8 stáť.

Nový prototyp transportéru má vyvinúť domáci štátny podnik Konštrukta Defence v spolupráci so súkromnými firmami. A má byť hotový už o mesiac. Ministerstvo obrany tento postup oproti štandardnej medzinárodnej súťaži obhajuje ako lacnejšiu a rýchlejšiu alternatívu a potrebou zapojiť do celého procesu aj slovenský zbrojársky priemysel.

Po necelom týždni nie sme o veľa informovanejší a múdrejší. Pod tlakom zverejnené uznesenie, ako aj komuniké z vlády neodhaľuje nič, čo by pomohlo sa v tomto obchode lepšie zorientovať. Verejnosť stále nepozná odpovede na základné otázky, ktoré z celého biznisu plynú.

Nevieme, či scenár SNS je najlepší možný oproti iným alternatívam. Stále nie je jasné, prečo ministerstvo obrany potrebuje nakúpiť do 81 transportérov na podvozku 8x8 a do 404 vozidiel 4x4. Nie je isté, ktorí subdodávatelia by mali pomôcť budovať prototypy štátnej Konštrukte.

Ako na Facebooku upozornil Martin Dubéci z Progresívneho Slovenska, štátny zbrojársky podnik na to nemá výrobné ani personálne kapacity. Nie je tiež jasné, aký je podiel práce medzi štátnym podnikom a subdodávateľmi a rovnako tak príslušná odmena za odvedenú prácu.

Spomínajú sa najmä krupinské strojárne Way Industries, ktoré donedávna patrili do portfólia Slavia Capital podnikateľov Petra Gabalca a Martina Kvietika, ľudí blízko SNS. Dnes svoj vplyv na strojárne odmietajú. No pri zistení Adama Valčeka z denníka Sme, podľa ktorého má byť jeden z „nových“ vlastníkov firmy český lekár René Foltán a má ju vlastniť cez cyperskú schránku, pochybnosti o skutočnom vlastníkovi zostávajú.

A v neposlednom rade stále nevieme, či pôjde o ozajstný vývoj a výskum, alebo len o poskladané vozidlo zo súčiastok, ktoré sa už dnes bežne vyrábajú.

Ako to môže dopadnúť

Kľúčovou podmienkou, ktorá udržuje akú takú nádej, že sa nebude s verejnými zdrojmi narábať netransparentne, je, že vláda sa v uznesení zaviazala podpísať ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Teda, ak do roka budú analytici ministerstva financií vedieť povedať, že vyvinuté prototypy na Slovensku nie sú ekonomicky výhodnejšie ako riešenie zo zahraničia, dnešné plány SNS môžu vyjsť navnivoč.

Problém by nemusel byť ani prirodzený záujem vlády zapojiť do procesu domáci zbrojársky priemysel, ktorý by sa mohol bez väčších prekážok podieľať tiež na skladaní zahraničných vozidiel na Slovensku. Vtip je v niečom inom.

Totiž formulácia „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“ sa dá interpretovať rôzne. V praxi to môže vyzerať tak, že voči navonok lacnejšej ponuke zo zahraničia sa bude argumentovať vytvorením (odborných) pracovných miest na Slovensku, nemalým príspevkom do štátneho rozpočtu cez odvody a dane plus podporou slovenskej časti priemyslu, ak zostaneme pri pôvodnom scenári.

Z drahších prototypov tak môže byť razom najvýhodnejšia ponuka. Vyhnúť sa účinne podobnému triku sa dá vyčíslením takýchto dopadov na ekonomiku a rozpočet, ale nie vždy je to jednoduché.

Nemožno pochybovať o tom, že ľudia priamo z SNS aj okolo nej budú chcieť presadiť svoje plány aj napriek tomu, že im to v tomto momente nevyšlo. Šanca na vyše miliardový biznis sa už nemusí počas tohto volebného obdobia opakovať.

O to dôležitejšie bude, aby analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ale aj verejnosť) poznali dostatok detailov na čo najpresnejšie hodnotiace analýzy. Pripomeňme si, že každá investícia štátu už nad 40 miliónov eur má prejsť očami analytikov ministerstva financií skôr, než k nej reálne dôjde.

Nákup transportérov má byť za tridsaťnásobok tejto sumy. Keď tomu síce s nechuťou a pomaly začínajú rozumieť už aj na ministerstve dopravy pri biznise s výstavbou ciest, neexistuje jediný dôvod, aby sa kultivovanému spôsobu narábania s peniazmi daňových poplatníkov neučili aj v rezorte obrany pod SNS.