Zmanipulované verejné zákazky, netransparentné udeľovanie povolení a beztrestnosť korupčníkov stále viac deformujú slovenské podnikateľské prostredie. Firmy upozorňujú, že pravidlá diktujú predovšetkým záujmové skupiny, čo predstavuje zásadnú prekážku pre zdravé fungovanie sektora. Úplatkárstvo tak výrazne znižuje atraktivitu krajiny, ktorá už aj tak klesla na najnižšiu úroveň za posledné roky.
Vnímanie korupcie na Slovensku dosiahlo kritický bod. Až 85 percent podnikateľov ju označuje za systematický problém, hlboko zakorenený v inštitúciách. Alarmujúci nárast o šesť percentuálnych bodov v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaraďuje krajinu na chvost štátov EÚ v boji proti podplácaniu. Negatívny trend neohrozuje len štátnu pokladnicu, ale odrádza aj potenciálnych investorov, upozorňuje prieskum Nadácie Zastavme korupciu.
Zákazky ušité na mieru
Na prieskum reagovala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Pre TREND potvrdila, že mnohé firmy sa verejných súťaží nezúčastňujú, pretože im nedôverujú. „Tým sa zužuje konkurenčný priestor a súčasne sa obmedzuje efektívne hospodárenie s výdavkami štátu. Medzi nemalou časťou podnikateľov preto pretrváva dojem, že tendre sú často vopred dohodnuté či prispôsobené vybraným uchádzačom.“
Práve verejné obstarávanie je podľa asociácie jedným z hlavným ohnísk korupcie. „Verejné zákazky svojím objemom významne ovplyvňujú konkurenčné prostredie v jednotlivých odvetviach ekonomiky“. Správne fungujúci systém verejného obstarávania je kľúčový nielen pre efektívne využívanie verejných zdrojov, ale aj pre zlepšenie férovosti podnikateľského prostredia a boj proti nekalým praktikám.
„Korupcia výrazne narúša férovú súťaž a transparentnosť. Uprednostňovaním vybraných subjektov na základe netransparentných kritérií alebo úplatkov sa vytvára nerovnaké postavenie medzi firmami, čo významne kriví podnikateľské prostredie. Poctivé firmy sú často znevýhodnené v prospech subjektov s nelegálnymi praktikami, čo môže významne odrádzať domácich a zahraničných investorov,“ uviedla pre TREND.
Nie je to len spoločenský problém
Podobný názor zastáva aj Republiková únia zamestnávateľov. Zdôrazňuje, že korupcia blokuje rozvoj podnikateľského prostredia. Podľa nej Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny s vysokou mierou korupcie, čo výrazne zvyšuje náklady na podnikanie, poškodzuje reputáciu krajiny a odrádza zahraničných partnerov. Tiež predražuje tovary a služby, brzdí hospodársky rast a znižuje životnú úroveň obyvateľov.
„Potenciál pre korupciu posilňuje aj byrokracia a nedostatočná konzistentnosť v rozhodnutiach štátnych orgánov. Zároveň chýbajú jasné, presné a jednoduché pravidlá pre investície, čo umožňuje korupčné správanie,“ vysvetlila pre TREND únia zamestnávateľov.
Situáciu by podľa nej zlepšili nevyhnutné širokospektrálne opatrenia - systematické znižovanie priestoru na podplácanie, transparentné výberové konania a eliminácia pofidérnych firiem. Dôležité sú aj účinné metódy na odhaľovanie korupcie, efektívny systém sankcií a kvalitné i jasné informovanie verejnosti.
„Špeciálnu pozornosť treba venovať oblastiam, v ktorých podnikateľské prostredie vníma vyšší výskyt korupcie, predovšetkým verejné obstarávanie, európske fondy, súdnictvo a zdravotníctvo. Rovnako sa domnievame, že pre účinné znižovanie miery korupcie je nutná silná koordinácia príslušných zložiek štátnej správy - súdov, prokuratúry a polície,“ doplnila Republiková únia zamestnávateľov.
Pritom spomedzi európskych podnikateľov tí slovenskí najmenej veria, že spoločnosti a ľudí zapojených do korupcie stihne trest alebo sa dokonca dostanú pred súd. Spravodlivý trest pre korupčníkov očakáva na Slovensku len 26 percent firiem, európsky priemer je 54 percent, vyplýva z prieskumu Komisie.
Z podnetov adresovaných Úradu na ochranu oznamovateľov približne tretina pochádza zo súkromného sektora, pričom počet zostáva medziročne stabilný. Oznámenia zahŕňajú rôzne podozrenia na nezákonné činnosti, z ktorých iba malá časť súvisí priamo s korupciou. „Dôvodom môže byť, že náš úrad je jedným z viacerých kanálov, ktoré môžu ľudia využiť. Korupciu môžu nahlásiť aj priamo na polícii alebo u zamestnávateľa cez interný oznamovací systém, ktorý musia mať zo zákona všetky firmy s viac ako 50 zamestnancami, ak mu dôverujú, “ vysvetlila pre TREND predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová.
Návrat k starým praktikám
Slovensko vlani dosiahlo významné zlepšenie v indexe vnímania korupcie (CPI), ktorý zostavuje Transparency International. V roku 2023 sa umiestnilo na 47. mieste zo 180 hodnotených krajín, čo je posun o dve priečky. Historicky najvyššie je aj skóre – 54 bodov zo sto možných, čo signalizuje nižšiu mieru korupcie.
Posledné údaje ukazujú pokrok v boji proti korupcii, najmä od roku 2021, keď vládu prevzal kabinet Igora Matoviča. Pretrvával aj pod vedením Eduarda Hegera či Ľudovíta Odora. V rokoch 2013 až 2020, počas druhej a tretej vlády Roberta Fica a dvojročnej Petra Pellegriniho, sa Slovensko pohybovalo v rozmedzí 47 až 51 bodov, čo naznačuje vážne problémy s úplatkárstvom. Pozitívnu trajektóriu indexu vnímania korupcie môžu potvrdiť najnovšie dáta. Názory podnikateľov však naznačujú opak.
Ďalšie dôležité správy
