Ministri energetiky a životného prostredia členských krajín skupiny vyspelých ekonomík G7 sa v utorok zaviazali, že do roku 2035 postupne ukončia výrobu elektriny z uhlia. Časť krajín silne závislých od uhoľných elektrární však dostala možnosť alternatívnych cieľov, píšu svetové agentúry na základe zverejneného 35-stranového záverečného komuniké.
Ministri sa dohodli na odstavení uhoľných elektrární „v prvej polovici 30. rokov 20. storočia alebo v časovom horizonte, ktorý je v súlade s udržaním limitu nárastu teploty o 1,5 stupňa Celzia“ v porovnaní s predindustriálnou érou. Krajiny tak môžu ísť aj inou či pomalšou cestou, ak dôjdu k rovnakému cieľu. Stanica CNN píše o „sľube, ktorý má háčik“, agentúra AFP o „priestore na manévrovanie“.
Štáty G7 chcú tiež do roku 2030 prispieť k strojnásobeniu celosvetovej kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov alebo dramaticky znížiť emisie metánu, píše agentúra DPA. V bode 33 svojho komuniké tiež sľubujú založiť Vodnú koalíciu G7, ktorá bude predchádzať globálnej kríze nedostatku vody. Dohoda o uhlí je významným krokom v smere, ktorý bol naznačený na vlaňajšom samite OSN o klíme COP28. Jeho cieľom je postupné vyradenie fosílnych palív, z ktorých uhlie najviac znečisťuje životné prostredie.
Uhoľné elektrárne mali vlani na celkovej produkcii elektriny Talianska podiel 4,7 percenta. Rím v súčasnosti plánuje odstaviť uhoľné elektrárne do roku 2025. Výnimkou je ostrov Sardínia, kde je termín stanovený na rok 2028. V Nemecku a Japonsku zohráva uhlie väčšiu úlohu. Podiel uhlia na výrobe elektriny tu vlani presiahol 25 percent.
Ďalšie dôležité správy
