Len Blavatnik je miliardár, ktorý svoje peniaze zarobil vlastnou hlavou a šikovnosťou. Aspoň to o sebe tvrdí, ako aj to, že sa narodil na Ukrajine a má britské a americké občianstvo. Podľa vlastných slov je aj mediálny magnát, technologický titan, realitný investor a priemyselník, píše Bloomberg.
Od Putina sa dištancuje
Predovšetkým sa však Blavatnik vždy snažil, aby bolo všetkým jasné, že nie je nijako napojený na Vladimira Putina a nemá nič spoločné s ruskou politikou. Rozhodne tiež nechce byť označovaný ako oligarcha. Dokonca ani nie je Rus.
Napriek tomu, že sa Blavatnik dlhodobo dištancuje od Ruska, korene jeho majetku vo výške viac ako 37 miliárd dolárov siahajú k tzv. hliníkovým vojnám a sibírskym ropným poliam. Zopár zo svojich miliárd navyše zarobil po boku ruských veľkopodnikateľov, na ktorých EÚ a Británia uvalili sankcie, len čo Putinove vojská prekročili ukrajinské hranice a začali vojnu, ktorá trvá už tri mesiace.
Rozprávkové bohatstvo
Ak by sa veci vyvíjali inak, mohol sa na sankčnom zozname ocitnúť aj Blavatnik. On však namiesto toho nazhromaždil 33. najväčší majetok na svete, votrel sa do priazne americkej a britskej smotánky, prispieval na charitu a prostredníctvom svojej spoločnosti Access Industries úspešne investoval do rôznych amerických firiem.
Viacerých z Blavatnikových bývalých obchodných partnerov sa však sankcie priamo dotkli. Na sankčnom zozname sa začiatkom roka ocitli Michail Fridman, Piotr Aven a German Chan, akcionári konglomerátu Alfa Group a Blavatnikovi spoluinvestori do ropného giganta TNK-BP.
Na Viktora Vekselberga, Blavatnikovho spolužiaka z vysokej školy a obchodného partnera vo viacerých spoločnostiach vrátane TNK a mamutej hlinikárne Rusal, uvalili Spojené štáty sankcie už v roku 2018. Ďalšie mu pre jeho napojenie na ruské vládne kruhy a hlavne Putina pribudli v marci. V apríli mu americké úrady zhabali jeho superjachtu. Fridman a Aven označili sankcie za neopodstatnené a zároveň odmietli tvrdenie, že majú akýkoľvek vplyv na ruského prezidenta.
Odsúdil vojnu
Po Putinovej invázii na Ukrajinu viacero ruských miliardárov vojnu odsúdilo, ale bez toho, aby spomenuli prezidentovo meno. Oceľový kráľ Alexej Mordašov, kedysi najbohatší človek v Rusku, označil koncom marca Putinovo vojnové úsilie za „tragédiu“. Oligarcha Oleg Deripaska dokonca označil konflikt za „šialenstvo“. Svoje mlčanie pre seba netypickým spôsobom prerušil v máji aj Blavatnik. Vo svojom mene a v mene spoločnosti Access Industries označil udalosti na Ukrajine za „nepredstaviteľné“ a odsúdil násilie, ku ktorému tam dochádza.
Čo má Blavatnik s ruskými miliardármi spoločné, je bohatstvo, ambície a kšefty, no v jednom dôležitom aspekte sa od nich odlišuje: nie je totiž Rus. Napriek tomu, že sa narodil na sovietskej Ukrajine a vyrastal v meste severne od Moskvy, sovietskeho občianstva ho zbavili, keď ako mladý židovský emigrant skončil v Spojených štátoch. V súčasnosti má americké aj britské občianstvo, pričom ukrajinský pas nikdy nevlastnil.
Zarobil sedem miliárd
Blavatnik sa neskôr vrátil do Ruska, aby sa spolu s ostatnými pobil o korisť, ktorá sa v divokej privatizácii v 90. rokoch dala uloviť. Práve tam položil základy svojho obrovského majetku. Blavatnik následne vstúpil do ruského konzorcia, do ktorého patrili aj Fridman a Vekselberg, aby spolu kúpili TNK, jednu z posledných štátom vlastnených ropných spoločností, ktorú zveľadili a spojili s BP. TNK-BP v roku 2013 predali štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť za 55 miliárd dolárov. Sám Blavatnik si prilepšil o sedem miliárd. Odvtedy sa jeho majetok nafúkol na 37,1 miliardy dolárov.
Napriek tomu, že Blavatnik má ešte nejaké investície aj v Rusku, väčšina jeho bohatstva je spojená so Západom. Po obchode s TNK-BP sa Blavatnik a jeho ruskí partneri, ktorí rovnako ako on nemali hlboko do vrecka, chopili príležitosti a mohutne investovali v celých Spojených štátoch, ako aj v Európe. Fridman, Chan a Aven založili holding LetterOne so sídlom v Londýne.
Investoval hlavne v USA
Blavatnik medzičasom uskutočnil veľké investície v Spojených štátoch. Asi najväčšie pozornosti médií sa mu dostalo, keď v roku 2011 kúpil spoločnosť Warner Music. Blavatnik však nie je len šikovný obchodník, ale aj štedrý sponzor, ktorý na vedu a výskum najmä v oblasti medicíny venoval rozličným prestížnym univerzitám a vzdelávacím inštitúciám venoval celkovo 320 miliónov dolárov.
Nie je iný
Bez väzby na ruské občianstvo by Blavatnik mohol argumentovať, že sa v ničom neodlišuje od iných investorov, ktorí v 90. rokoch stavili na divokú ruskú privatizáciu a ocitli sa v balíku – ľudí ako Christopher a Richard Chandlerovci z niekdajšieho Sovereign Global alebo Bill Browder, ľudskoprávny aktivista, ktorý predtým podnikal v Rusku.
„To, ako v priebehu rokov svoje podnikanie diverzifikoval a dokázal sa akoby usadiť v rozličných inštitucionálnych kontextoch v Spojených štátoch a Británii, je veľmi prezieravé,“ povedal o Blavatnikovi profesor David Lingelbach z katedry marketingu a podnikania Baltimorskej univerzity. „Ako profesor biznisu na to musím hľadieť bez zaujatosti. Ale myslím, že je to najinteligentnejší oligarcha zo všetkých,“ dodal Lingelbach.
Ďalšie dôležité správy
