Riziká nových zdrojov od Európskej únie sú najmä v tom, že ich pochopíme len ako peniaze na výstavbu nemocníc, vodovodov, kanalizácií či diaľnic. Pre TASR na to upozornil bývalý minister financií Ivan Mikloš.
„Mali by to byť predovšetkým reformy, ktoré zabezpečia makroekonomickú stabilitu, vymožiteľnosť práva, lepšie podnikateľské prostredie, efektívnu verejnú správu a kvalitné verejné služby, zásadné zlepšenie vzdelania, vedy, výskumu a transferu technológií, a tiež ekologickú udržateľnosť," vysvetlil Mikloš.
Ako dodal Mikloš, spolu s nevyčerpanými prostriedkami zo starého programovacieho obdobia 2014-2020 a nového 2021-2027 to budú desiatky miliárd eur. „Podmienené to bude robením reforiem, čo je veľmi dobré, pretože by to mala byť poistka, aby tieto peniaze neboli len „minuté", ale aby boli investované tak, aby zvýšili našu konkurencieschopnosť a priniesli nielen budúcu prosperitu, ale aj schopnosť splatiť a vrátiť tie peniaze, ktoré prijmeme ako pôžičky," doplnil Mikloš.
Na Slovensko pritečú desiatky miliárd eur. Recept Bruselu nie je efektívny, varujú experti
Ako informoval Matovič v utorok po príchode zo samitu, Slovensko dostane v nasledujúcich rokoch z Európskej únie 34,1 miliardy eur a spolu s možnosťou zvýhodnenej pôžičky z Fondu obnovy bude mať k dispozícii viac ako 40 miliárd eur. Vyčíslil, že máme k dispozícii z doterajšieho programového obdobia nevyčerpaných osem miliárd eur, z Fondu obnovy 7,5 miliardy eur a z nasledujúceho sedemročného rozpočtu EÚ dostaneme 18,6 miliardy eur. Z Fondu obnovy ešte môže Slovensko čerpať pôžičky do výšky 6,8 miliardy eur. Vlastné spolufinancovanie projektov je naplánované vo výške 2,9 miliardy eur.
