„Aby zariadenia pre seniorov pracovali kvalitne a opatrovateľky, ktoré sa dnes starajú o seniorov v Rakúsku, sa vrátili domov. Aby lepšie fungovali terénne sociálne služby,“ dodal na margo zvýšenia financií pre tieto sociálne služby.
Takýto postup by považoval za systémové opatrenie, na rozdiel od aktuálneho koaličného sociálneho balíčka a ústavného stropu pre vek odchodu do dôchodku. „Málokto z propagátorov zastropovania prizná, že to nepriamo znamená potenciálne zníženie budúcich dôchodkov,“ tvrdí.
Dodáva, že zastropovanie nemá bezprostredný praktický efekt a prejaví sa až po rokoch, kedy by dnešný automatický mechanizmus zvyšovania veku odchodu do dôchodku narazil na ústavný strop vo výške 64 rokov.
„Toto opatrenie (dôchodkový strop) nehodnotíme pozitívne. Na druhej strane, aj my si uvedomujeme, že by ľudia nemali umierať za pásom, ako to hodnotia niektorí odborári. Podľa nás by mohlo byť nastavenie dôchodkového veku pružnejšie podľa reálnych potrieb občana. Napríklad by mohli odchádzať do dôchodku skôr tí, ktorí mali už predtým priznané invalidné dôchodky. Lebo majú objektívne nejaké zdravotné problémy,“ naznačil J. Mihál.
„Vieme zvýhodniť tých, ktorí ostanú v práci dlhšie. Vieme sa pozrieť na čerpanie predčasných dôchodkov. Dnes je hranica dva roky, vieme ju zvýšiť na tri alebo štyri roky, samozrejme, s určitou penalizáciou. Sme rôzni, niekto má dobrú zdravotnú kondíciu aj vo veku 64 rokov a iný ju nemá už v päťdesiatke,“ dodal.
Ako nesystémový a predvolebný hodnotí Mihál aj koaličný sociálny balíček. „Tradíciu sociálnych balíčkov vnímame už siedmy alebo ôsmy rok, odkedy je de facto Smer-SD pri vláde. Zvolili si túto formu, my preferujeme skôr systémový prístup,“ povedal.
