Napriek politickým sľubom o obmedzení imigrácie je európske poľnohospodárstvo čoraz viac závislé od zahraničných pracovníkov, najmä z východnej Európy. Bez nich by mnohé farmy neprežili. Platí to aj pre usadlosť Reného Simonsa, ktorá sa nachádza 60 kilometrov juhovýchodne od holandského Rotterdamu.
Väčšina pracovníkov, ktorí tam zbierajú plody malín, pochádza z východnej Európy: Poliaci a Bulhari prichádzajú počas vrcholu sezóny, Ukrajinci často zostávajú dlhšie. „Máme tu teraz niekoľko žien z okolia Ľvova,“ hovorí R. Simons pre The Economist. „Hovoríme im, že ak sa to tam zhorší, vždy môžu zostať tu.“
Európske vlády sľubujú obmedzenie imigrácie, no poľnohospodárstvo závisí na migrujúcich pracovníkoch. Podľa odhadov EÚ každoročne prechádzajú cez hranice zhruba dva milióny Európanov, aby pracovali na farmách, a ďalších 400-tisíc pochádza z krajín mimo únie.
Títo migranti tvoria až tretinu poľnohospodárskej pracovnej sily EÚ, ktorá dosahuje sedem až deväť miliónov. Európski farmári majú značnú politickú moc a často podporujú pravicové strany, ktoré sa zasadzujú proti imigrácii, čo núti tieto strany k zložitému kompromisu.
Švédsko pred desiatimi rokmi otvorilo hranice imigrantom. Dnes to ľutuje
Príkladom je Taliansko. V apríli 2023, šesť mesiacov po nástupe vlády Giorgie Meloniovej, jej minister poľnohospodárstva Francesco Lollobrigida vyzval Talianov, aby mali viac detí, inak hrozí, že ich „nahradia“ cudzinci.
V praxi zároveň presadzoval viac víz pre poľnohospodárskych pracovníkov. G. Meloniová sa medzitým snažila presunúť mnohých žiadateľov o azyl do Albánska, no aj tak vítala pracovnú imigráciu, ak bola kontrolovaná.
Dôvod je jednoduchý: talianske poľnohospodárstvo ročne čelí nedostatku približne 200-tisíc pracovníkov, uvádza prezident združenia farmárov Confagricoltura Massimiliano Giansanti.
Legálna pracovná sila v poľnohospodárstve vrátane sezónnych pracovníkov je okolo milióna, pričom tretinu tvoria cudzinci. Z tých vo veku 18 až 35 rokov sú takmer všetci cudzinci, keďže mladí Taliani považujú poľnohospodárstvo za „namáhavú prácu na slnku“. Ďalších asi 230-tisíc ľudí pracuje v tieni, mnohí z nich ako nelegálni migranti z Ázie a Afriky.
Nemecko, Francúzsko a Holandsko čerpajú väčšinu migrujúcich pracovníkov z východoeurópskych krajín. Najväčším zdrojom pracovnej sily bolo pôvodne Poľsko. Keď sa poľskí pracovníci začali sťahovať za vyššími mzdami, poľskí farmári začali najímať Ukrajincov.