Ľudia z bohatších krajín čoraz častejšie uvádzajú migráciu ako svoj hlavný problém. V supervolebnom roku 2024 populistickí lídri od Európy po Ameriku presadzujú naratív, že migranti sa vymkli spod kontroly.
Napriek všetkej hystérii však počet medzinárodných migrantov na celom svete zostáva nevýraznou menšinou z celkovej populácie, vyplýva z najnovšieho odhadu OSN. Pohyb v rámci národných hraníc je stále „v drvivej väčšine normou,“ uvádza OSN podľa Bloombergu.
Skutočná zmena posledných rokov, hovorí Medzinárodná organizácia OSN pre migráciu (IOM), spočíva v tom, že hlavné hybné sily vysídľovania – geopolitika, technológie a klimatické zmeny – sa zintenzívňujú, pričom dochádza k výraznému nárastu nelegálnych migračných trás, kým oficiálne cesty sú zväčša uzavreté.
V Spojených štátoch sa prisťahovalectvo na južnej hranici stalo veľkou témou volebnej kampane, pričom je súčasťou vyhlásení oboch hlavných kandidátov v prezidentských voľbách.
Je jasné, že dôsledky migrácie nie sú len politické, ale aj ekonomické. V Holandsku, kde sa na prvom mieste v novembrových voľbách umiestnila protiimigračná Strana slobody, guvernér centrálnej banky Klaas Knot tvrdil, že krajina ako celok a firmy (napríklad ASML Holding, gigant vyrábajúci litografické stroje na výrobu čipov) potrebujú najmä migrantov, aby prosperovali.
IOM poukazuje na jasné dôkazy, že migrácia pomáha rozvoju krajín na celom svete, uspokojuje kritický dopyt po pracovnej sile a zároveň obohacuje spoločnosti. Úroveň vzdelania sa, samozrejme, veľmi líši, ale takmer traja zo štyroch medzinárodných migrantov sú v produktívnom veku (20 až 64 rokov).
Ako príklad slúži Peru. Liliana Angelová kedysi učila matematiku, fyziku a chémiu stredoškolákov v rodnej Venezuele. Teraz predáva sladkosti na uliciach peruánskej metropoly Lima, zatiaľ čo žije v útulku s tromi zo svojich štyroch detí. „Som smutná, pretože ma ľudia na uliciach niekedy ponižujú," povedala 34-ročná žena.
Jej skúsenosť je symbolom krutej reality pre venezuelských migrantov: Prišli o svoj status strednej triedy v dôsledku hyperinflácie a po úteku pred ekonomickým kolapsom svojej domovskej krajiny ho už v novej krajine nevedia získať späť. O to ťažšie je zmieriť sa s touto skutočnosť v Peru, kde majú venezuelskí migranti zvyčajne lepšie vzdelanie ako ich miestni kolegovia; existuje u nich takmer dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že majú ukončené vysokoškolské vzdelanie.
Podľa washingtonského Inštitútu pre migračnú politiku z viac ako sedem miliónov Venezuelčanov, ktorí opustili svoju vlasť v rokoch 2015 až 2023, prijalo Peru viac ako 1,5 milióna ľudí.
Peru vo všeobecnosti ponúka venezuelským migrantom dočasné pracovné povolenia. Venezuelčania v súčasnosti tvoria najväčšiu skupinu v Peru, ktorá predstavuje 4,8 percenta populácie a ovplyvňuje demografiu hostiteľskej krajiny spôsobom, aký za posledné desaťročia nezažila.
Podobná situácia s migrantmi panuje v Juhoafrickej republike, na Novom Zélande či v Írsku.